<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Andrea Krausová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Kniha BOLESŤ</title>
      <description>Naše najväčšie víťazstvo nie je v tom, že nikdy nezlyháme, ale v tom, že sa zdvihneme zakaždým, keď spadneme, ( Konfucius) Nie náhodou som si vybrala myšlienku, ktorá vystihuje nielen mňa, ale mnohé z nás, ktoré sa v živote nevzdávajú. Kniha BOLESŤ je moja osobná spoveď určitej etapy života, ktorú som prežila mladá a nepripravená.</description>
      <guid isPermaLink="false">363423e8-1f7d-48a7-8655-6c34487ed41a</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Feb 2015 18:53:52 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/kniha-bolest</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nikdy, nehovor nikdy!</title>
      <description>Čo sa stalo s ľuďmi ??? Kde sa stratila ľudskosť? Som vystrašená zo zloby, ktorá je všade okolo. Ľahostajnosť voči druhým je tak bijúca do očí, že sa nedá prehliadnuť.</description>
      <guid isPermaLink="false">62ed0b07-53df-4db3-9646-f25969ae103c</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Feb 2015 16:03:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/nikdy-nehovor-nikdy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Režírujem si život.</title>
      <description>Život nie je prechádzka ružovou záhradou, ale ani temnota. Nikto z nás nevie, koľko strán bude mať kniha nášho života, ale to, čo bude v nej je len zrkadlo našich snov a rozhodnutí.</description>
      <guid isPermaLink="false">21949fb1-24b3-41c6-9d63-d3519fec1d6c</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Jul 2014 18:07:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/rezirujem-si-zivot</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pád z okna.</title>
      <description>"Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my."(Epikuros) Je to koniec? Alebo len prechod do inej dimenzie? Sme jediné bytosti, ktoré si dokážu uvedomiť vlastnú pominuteľnosť. Každý jeden deň sme bližšie k smrti a napriek tomu žijeme ako keby bol náš život nekonečný. Márnime jeden deň za druhým a uniká nám podstata nášho bytia.</description>
      <guid isPermaLink="false">a1851ecd-2fb5-4f00-82ed-e967cf749b4c</guid>
      <pubDate>Wed, 23 Apr 2014 20:42:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/pad-z-okna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Útrapy manželstva.</title>
      <description>Láska musela v minulosti spáchať ten najväčší zločin. Už po stáročia je odsúdená na ten najhorší trest a tým je manželstvo. Bolo ju treba uväzniť? Alebo zabíjať kúsok po kúsku? Neviem, ale láska nám dáva krídla a manželstvo ich láme, aby sme viac nemohli lietať.</description>
      <guid isPermaLink="false">2bb87d74-6fe6-452f-9ad7-171a95b25994</guid>
      <pubDate>Wed, 16 Apr 2014 19:49:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/utrapy-manzelstva</link>
    </item>
    <item>
      <title>Môj únik.</title>
      <description>Keby sa dal vrátiť čas a urobiť reparát z určitých skúšok života. Keby sa dalo vrátiť do detstva a zažiť tú bezstarostnosť všedných dní. Keby? Tak často používané slovíčko pri životných skúškach. Nič nejde vrátiť, nič nejde prežiť odznova, ale dá sa poučiť a kráčať svojou cestou. Som na križovatke. Vpravo aj vľavo je cesta, ale ktorou vlastne ísť?</description>
      <guid isPermaLink="false">ce3a302b-72f0-475a-ae02-6581b74794d7</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Mar 2014 14:12:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/moj-unik</link>
    </item>
    <item>
      <title>Televízia spoločník náš každodenný.</title>
      <description>Televízia a médiá sú súčasťou nášho každodenného života. Ovplyvňujú nás takou mierou akou sa necháme manipulovať. A to je len na nás. Pre mňa sa televízia už dávno stala zbytočnosťou. Kedysi média dokázali vychovávať, ale dnes?</description>
      <guid isPermaLink="false">78a63948-7f23-478a-a323-60d6c825fc93</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Mar 2014 16:34:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/televizia-spolocnik-nas-kazdodenny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dedinka v údolí.</title>
      <description>Sedím na terase a popíjam bylinkový čaj. Rozhliadam sa a vstrebávam výhľad, ktorý sa mi ponúka. V pozadí sa mi naskytá pohľad, ktorý mi zatemňuje tie najkrajšie pocity. Je to ten najhorší pohľad, ktorý tu všetci akceptujeme.</description>
      <guid isPermaLink="false">363db5a2-d793-4132-b85b-16a4e646d2fc</guid>
      <pubDate>Tue, 04 Mar 2014 13:29:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/dedinka-v-udoli</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bolesť.</title>
      <description>Mala som dvadsať rokov, keď ma život zrazil na kolená. V jedinom okamihu som dospela a prežila som najväčšiu bolesť akú môže žena pocítiť. Na dospelosť som nedostala žiaden návod ani som dodnes nedostala odpoveď na otázku prečo práve ja. Sú to už roky, ale tá bolesť navždy zostane v mojom srdci. Síce som ju zamkla na tisíc západov, ale je mojou súčasťou a jedinou spomienkou, že "ona" bola skutočná.</description>
      <guid isPermaLink="false">d89a1f60-0251-48de-9063-047c81ddcb56</guid>
      <pubDate>Sun, 23 Feb 2014 13:52:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/bolest</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hvar.</title>
      <description>Život a okamihy, ktoré nás stretnú veľakrát chápeme až neskôr. Moje detstvo som prežila v období totality a nemôžem povedať, že by mi niečo chýbalo. Každý rok som musela ísť na povinnú letnú dovolenku. Z pohľadu dieťaťa som to brala ako utrpenie. Obetovať dva týždne letných prázdnin sa mi zdalo ako dosť zlý nápad. Závidela som kamarátkam, že môžu celé leto šantiť na bicykli a chodiť na naše dedinské kúpalisko. Vôbec som si vtedy neuvedomovala, že prežívam výnimočné okamihy. Jedno leto rodičia zahlásili, že nejdeme do Bulharska ako sme chodili každý rok, ale smer našej cesty je teraz už bývalá Juhoslávia a ostrov Hvar.</description>
      <guid isPermaLink="false">c4516cdc-a420-49d7-8a17-a748e889921a</guid>
      <pubDate>Sat, 22 Feb 2014 11:27:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/hvar</link>
    </item>
    <item>
      <title>Paríž</title>
      <description>Je ťažké nájsť zmysel života a rovnováhu, keď vám vezmú všetky sny. Už ako malé dievča som vedela, že jediné, čo chcem v živote robiť je povolanie zdravotnej sestry. Pre toto povolanie sa jednoducho treba narodiť a mať ho v srdci.</description>
      <guid isPermaLink="false">e11175e8-bf2e-4b28-82b7-86f657c991d7</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Feb 2014 12:08:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/pariz</link>
    </item>
    <item>
      <title>Úraz.</title>
      <description>Moje narodeniny bol nezabudnuteľný deň. Prísť k úrazu sa môže podariť iba mne. Nechcela som otravovať naše zdravotníctvo, tak snáď to prejde. Neprešlo! Včera som pekne išla na chirurgiu, kde mi milý pán doktor povedal, že ma nevezme a mám prísť na druhý deň. To akože dnes.</description>
      <guid isPermaLink="false">54b8bc3b-1779-4683-b87d-fceb8a609904</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Feb 2014 05:46:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/andreakrausova/nezaradene/uraz</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
