https://blog.sme.sk/andreatachova blog.sme.sk blog@sme.sk sk Nechcela a ani som nemohla prijať takú vec. Neprijal to ako dobrý dôvod. Po chvíly sme sa postavili, zaplatili a odišli. Vrátili sme sa do domu, stále som chcela presadiť svoje ale Filip ma ďalej ignoroval. -Čo budeme robiť?-spýtala som sa -Ideme vyvenčiť Arianu a Šaronu.-odpovedala mi Julla -Koho?-pozrela som sa na ňu -Mojích psov...-nechápavo povedala -Ty máš psov?- -Áno mám....nevravela som ti?-nadvihla obočie -Nie...-povedala som podráždene -Neboj sa nič ti nespravia...-usmiala sa -Tomu tak verím...-odvrkla som -Ale vážne....-smiala sa 1d13ca7a-cca3-491e-b337-946e33130585 Fri, 29 Jan 2010 15:38:12 +0000 https://blog.sme.sk/andreatachova/proza/julla-a-ja-pokracovanie Prvý jarný slnečný lúč preťal nočnú oblohu, začalo svitať. Zimou ubitá zem sa začala prebúdzať a spev vtákov naznačoval krásny deň. Slnko bolo už vysoko nad strechami domov. V ten deň sa zrejme nikomu nič nechcelo robiť, len sa vyhrievať na teplom jarnom slniečku. A tak to bolo aj v škole. Všetko osadenstvo školskej pôdy sa zdržiavalo skôr vonku na lavičkách. Skoré ráno však nebolo ešte ani zďaleka také teple ako sa zdalo. Vystúpila som z autobusu. Julla, moja spolužiačka a kamarátka zároveň, ma už čakala na autobusovej zastávke a v ruke držala už horiacu cigaretu. Doširoka sa usmiala a išla mi naproti. Jej zovňajšok pripomínal nejakú filmovú hviezdu, hoci nie konkrétne. Bola nižšia odo mňa, ale zato mala perfektnú postavu a skvele sa obliekala. Často som jej to závidela, samozrejme len v dobrom. Jej pleť bola biela, oči hnedé ako jej vlasy. Hoci vedela, že mi môže povedať čokoľvek nechávala si všetky podstatnejšie veci pre seba. Podišla ku mne. 6876c3ae-29ad-4022-ab96-312575c83251 Wed, 27 Jan 2010 17:04:26 +0000 https://blog.sme.sk/andreatachova/proza/julla-a-ja