Prax Dr. Schamana 11 / Beštia

NIekedy stretnete ľudí, pri ktorých neriešite, či sú dobrí alebo zlí. Sú jednoducho odliati z rovnakej formy, v ktorej boli odliate aj vaše najhlbšie predstavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ich rozmery, farby, krivky a oblúky sú presnými pomermi veľkostí vašich snov, túžob a slabín. Odpustili by ste im snáď aj vraždu a ak by k vám boli verbálne krutí, boli by ste k ich slovám slepí. Ak by vám podali ruku, roztriasla by sa vám brada a následne kolená. Nech už je vaša elokvencia akákoľvek, v ich prítomnosti nerozprávate vôbec, alebo ako malý školák a to bez ohľadu na počet PhD titulov zdobiacich vašu stenu. A taká bola Sylvia. Tu, predomnou sediaca žiarivá Afrodita v bielych ľanových šatách so zlatými vlasmi obtekajúcimi celý svet..

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Budíček Schamanko. Reboot system. Až príliš okato potrasiem hlavou a vrátim sa do reality. Ošúchaný koberec. Umývadlo. Záves vejúci v letnom okne. Sylvia je ešte opálená z chorvátskej pláže a táto žena, čo by mohla rozkazovať gréckym vojskám sa akosi neparične ustrašene chúli v mojom kresle a občas si obhrýza ľavý nechet. Sylviin životný príbeh som si vypočul už pred pár týždňami a neprestáva mi pripomínať irónu života, pretkanú tou hnusne fungujúcou relativitou subjektívneho vnímania. Sylvia je totiž ..."škaredá".
Podľa všetkých vonkajších merítok dokonalá bytosť sa prepadá už od vysokej školy hlbšie a hlbšie do priepasti sebazhadzovania a nedostatku sebalásky. Sylvia mi rozpovedala, ako vchádza do obchodu, a všetci sa za ňou obzrú, pretože je nepekná. V zrkadle nevidí to isté, čo v nej vidíme ja, alebo mne podobní. Kalokagatia sa v nej rokmi zlého zaobchádzania zo strany mužov najprv zmenila na neistotu. Samozrejmá inlinácia k "zlým chlapcom", čo kvôli vlastným pocitom menejcennosti potrebovali ovládať inú ľudskú bytosť.Sylvi prirodzene cítilia že je v zlých rukách, napriek tomu za nechala dobrovoľve vláčiť po luxusných klinikách a nechať sa metamorfovať do nereálnych predstáv iných ľudí. Ak k tomu pridáme problematickú mladosť bez otcovskej lásky, neistota sa premenila na sebamrskanie, až sa započal deštruktívny proces rozďeľovania jej osobnosti na skutočnú, škaredú Sylviu a tú druhú, vysnívanú krásavicu. S hrôzou som si uvedomil, že pozornosť ľudí si Sylvia začala vysvetľovať ako opovrhnutie. Rokmi upadala čoraz viac do neurotického stavu, v ktorom kráča letnými  ulicami mesta so sklopenými očami do zeme, a všetky tie pohľady, obdivné, chtivé aj závistlivé zatiaľ smerujú do paralelného vesmíru, v ktorom Sylvia nie je. "Môj brat ma presvedčil pod hrozbami k návšteve u vás už pri mojej prvej operácii. Vrazil do kliniky a vytiahol ma doslova z operačného stola"  vysvetľovala Sylvia a rozpovedala o svojom pláne vylepšiť sa. "Na západe sa to volá ehnancement" zacitovala a zatiaľ čo sa jej do tváre vkradlo nadšenie, pohľad sa zameral kdesi do diaľky a Sylvia začala vymenúvať, čo by na sebe opravila. Nos. Pery. Prsia. Nohy. Peniaze si požičia z banky, veď investícia je to dobrá.

Skryť Vypnúť reklamu

Málokedy sa ma dotknú ľudské osudy tak ako Sylviin. Zatiaľ čo som počúval dievčinu predomnou vyratúvať rôzne operácie, podvedome som sa dostal k mojim vlastným komplexom. Zmätene som sklopil pohľad na moje rastúce brucho, zaoblené prsia a dve nezhubné hrčky na predlaktiach. A tu sedí Sylvia Trójska. Morská Siréna. Predloha diel všetkých básnikov v nočných čiapkach za horizontom času.

Trvalo to už týždne. Miesto Sylvinej zmeny som sa zameral na jej súčasné videnie seba. A nebolo prívetivé. Keď Sylvia hovorila o svojej plánovanej premene, bola plná energie. Keď som však zisťoval, ako vníma seba teraz, ordinácia potemnela. Keď Sylvia popisovala svoj veľký nos, krivé nohy a neforemné ústa, v miestnosti sa za jej hlavou objavila Beštia, ktorá ju objímala čoraz väčším počtom chápadiel. Moja stará známa. Vždy sa krvou podliatymi očami pozdravila s beštiou, objímajúcou mňa samého.  Plynuli týždne a my sme sa nikam nedostali. Sylvia, ako mnohí v jej stave absolútne nereagovala na lichôtky a ubezpečovanie iných o jej vonkajšom atraktívnom vzhľade. Šlo to mimo nej. A Beštia rástla.

Skryť Vypnúť reklamu

Obrázok blogu

Po pár týždňoch som sa náhodou ocitol v SND, kde som na zlom rande ubehol myšlienkam práve k Sylvii. A Portrét Doriana Graya bol tou správnou voľbou, pretože som dostal konečne nápad. Opera síce mimoriadne zlá, ale odkaz až prvoplánovo krásny. Chvíľu trvalo dievčinu presvedčiť, ale v ordinácii pribudlo tretie kreslo. Môj kamarát Števo, ako kriminálny ilustrátor bol ten pravý. Súhlasil s mojím experimentom, a keď uvidel Sylviu, súhlasil ešte viac. Týždne plynuli, a ja som bolestivo dôkladne prebúdzal Beštiu, ktorá Sylviu držala v náručí. Bol som nekompromisný. Sťuchal so do nej, pichal, vábil ju a lákal von z jej teplého brloha. Dostal som von všetky temné obrazy Sylvinho sebavidenia, a uprostred namáhavej práce som za chrbtom počul, ako sa jej obraz v Števových rukách vďaka uhlíku mení v portrét obludy.  

Skryť Vypnúť reklamu

Aj ja som bol dieťa. A aj ja som dokázal prekonať strach zo strašidla pod posteľou len vďaka baterke. Vynes temnotu na svetlo, daj jej meno a zbav ju moci.  Korčuľovanie na okraji ľudskej zrniteľnosti je však etický risky biznis a keď som Sylviinu obludu rpiam kriminalisticky profiloval, cítil som sa až kriminálne. Po mnohých sedeniach plných Sylvinho sebamrskania sme ju so Števom odprevadili na ulicu a sledovali, ako sa pred jej krásou dav na ulici okamžite rozostupoval ako Mojžišovo more. Nevedome. Automaticky. Prirodzene. Potom sme s cigaretami v končekoch úst rozkladali na podlahe mojej pracovne Števove skic, až nám kvapky potu stekali na pauzáky, ako Rorschachove machuľe ľudskej duše.

V deň, kedy sme Sylviu videli poslednýkrát, sme Beštu zbavili moci. Sylvia nevedela čo sa deje, vyžadoval som len aby mi so Števom verila. V ten deň bolo mimoriadne horúco a aj bez Sylvinej prítomnosti som sa takmer roztopil. Ventilátor porazenecky rozháňal teplý vzduch, miešal ho so svetlými vlasmi, zatiaľ čo sme pred Sylviu postavili zakryté plátno. Záverečné dejstvo. Opera v s jedným hercom. Kritika bude nadšená.

Beriem Sylvine dlane do svojich rúk a vediem ju k obrazu, na ktorý Števo nakreslil autportrét Beštie "Je zložený z vašich negatívnych obrazov o sebe samej. A to sme tu robili po celé tie týždne. Stala ste sa slepou voči názorom iných, jediná kto vám teda dokáže ukázať vašu skutočnú tvár, ste len vy sama"... odokrývam obraz Beštie a skedujem, ako Sylvia s rukami na ústach pozerá na svoj autoportrét. Ten pripomína zrkadlovo pokryvené a deformované odrazy v Lunaparku. Sylvia klesá do kresla a plače. Nežne si k nej čupnem a medzi jej tvár a obraz dávam malé zrkadielko, v ktorom Syliva vidí svoje skutočné Ja. "Samozrejme môžete ísť na tie operácie...ale ako sama vidíte, dáte Beštii len ďalšu silu sa na vás kŕmiť."  Potom Sylvii dodávam. "Dlhé roky vám bola odpieraná láska a ako každý človek, ste časom začala vidieť chybu v sebe a na sebe. A tak sa zrodila Beštia, vaše druhé, neskutočné Ja. A teraz, je načase zase sa mať rada, a pomaly ju vykopať z vašej izby, z vašej hlavy, z vášho života. Je to dlhý proces.. ale začína dnes, tu a teraz. A vy viete čo máte s týmto obrazom urobiť.." Do dlane vkladám Sylvii celkom obyčajný zapaľovač z trafiky.

Sylvia ma objíma. Čo by som za to dal...hovorím si v duchu ale ihneď sa kopnem. Nebudem ďalší, čo kŕmi Sylviinu beštiu len kvôli vlastnému egu.. Objímam krásne dievča, a ponad jej plece sledujem svoj odraz  v zrkadle na stene. Možno je to zrkadlom...ale príde mi trošku zvlášne pokryvený..

 

Pokračovanie nabudúce         

Andrej Csino

Andrej Csino

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som Andrej, mám reláciu na rádiu The End, za sebou dve divné knižky, som autorom projektu Dvestrany na popularizovanie debutujúcich autorov, organizujem bratislavské literárne Večery v zamate. Publikujem literárny seriál v časopise Moja psychológia. A mám psa Bruna. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu