reklama

Kto sa skladá na krízu?

Ministerstvo financií zverejnilo 3. júla 2009 podrobnú prognózu týkajúcu sa výberu daní do štátneho rozpočtu. Jej súčasťou ja aj znížený predpoklad výberu dane z príjmu fyzických osôb (DPFO). Práve táto daň tvorí veľkú časť rozpočtu miest a obcí. Z toho, čo štát vyberie, si nechá 6,2 percenta. Pre obce a mestá ide 70,3 percenta a zvyšok si rozdelia samosprávne kraje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že pôvodne rozpočtovaná daň, ktorá bola ministerstvom financií zverejnená 4. decembra 2008 a predstavovala pre obce a mestá výber v celkovej výške 1 398 015 000 eur, je upravená a predstavuje cca 83,6 percenta z pôvodného rozpočtu. V roku 2010 to bude ešte o minimálne 3 percentá menej!

Keď sme pripravovali rozpočet mesta Martin na rok 2009, vychádzali sme zo zverejnených prognóz ministerstva financií. Boli sme však opatrní a pre istotu sme si nechali rezervu 528 153 eur. Následne boli prijaté protikrízové opatrenia:

- zníženie výdavkov na opravu a údržbu majetku mesta
- 20-percentné viazanie prostriedkov na dotácie do športu, kultúry
- zrušenie zahraničných služobných ciest
- obmedzenie plánovaných investícií
- obmedzenie výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých zriaďovateľom je mesto

Protikrízové opatrenia boli prijaté tak, aby sa nedotkli školstva a sociálnej oblasti. Keďže prognózy boli pesimistické, v júni 2009 sme otvorili mestský rozpočet a znížili sme ho o 1 050 000,- eur.

To, čo však ministerstvo financií zverejnilo 3. júla 2009, nám vyrazilo dych. Znovu musíme otvoriť rozpočet a skresať ho o ďalších 1 060 000,- eur. Čo je dôležité pripomenúť, je to, že pokles daňových príjmov z DPFO nie je spôsobený len nižším rastom ekonomiky, ale aj legislatívnymi zmenami, ktoré prijala vláda. Išlo hlavne o zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Dopady leglislatívnych zmien pritom predstavujú až 40 percent aktuálneho odhadovanému výpadku daňových príjmov v porovnaní s novembrovým odhadom ministerstva financií, v ktorom ešte legislatívne zmeny nefigurovali.

Čo to znamená v praxi? Vláda riešila svoje priority napr. v oblasti školstva a sociálnych služieb na úkor samosprávy. Aj zníženie daňového zaťaženia je veľmi populárna a pekná téma. Úspech si pripíše vláda, ale zaplatia to samosprávy.

Minister financií povedal že šetrenie, na ktoré vyzval premiér SR na úrovni 15 percent vládnych výdavkov, by bolo v súčasnej situácii nereálne. 

"Toľko si neviem predstaviť, to, samozrejme, by sme zachádzali do oblasti, do ktorej zachádzať nechceme, ako sú platy učiteľov, sudcov, policajtov či v zdravotníctve. To je oblasť, ktorú chceme práve počas toho krízového - dúfajme, že len roku - chrániť," povedal Počiatek. ( SITA, 6. mája 2009)

Zaujíma však niekoho, či je reálne, aby obce a mestá tento rok ušetrili 16,4 percenta a na budúci rok takmer 20 percent zo svojho rozpočtu? Robíme prenesený výkon štátnej správy (napr. stavebné úrady), na ktorý doplácame. Vďaka novej legislatíve musíme zabezpečovať opatrovateľskú službu – zo svojho rozpočtu. Vďaka novej legislatíve musíme otvárať nové triedy v materských školách a prijímať nové učiteľky a platíme to z nášho rozpočtu. Takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej...

Ak nám štát nepomôže, dotkne sa to najmä tých, o ktorých sa zmieňoval minister financií. Starých a nevládnych ľudí, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu a už im ju nebudeme vedieť zabezpečiť tak ako doteraz. Dotkne sa to učiteľov v našich školách, ktorým budeme musieť znížiť platy. Budeme musieť zvýšiť miestne dane a cestovné. A koho sa do opäť najviac dotkne? Samozrejme, nižších príjmových skupín.

V samospráve je zamestnaných viac ako 180-tisíc ľudí. A to zďaleka nie sú iba úradníci. Sú to mestskí policajti, opatrovateľky, učitelia atď. Prudký prepad príjmov ohrozuje túto zamestnanosť. Napríklad zníženie stavu zamestnancov mestskej polície určite zvýši výdavky štátu na sociálnych dávkach a predpokladám, že môže mať za následok vytvorenie nových pracovných pozícií v štátnej polícii, kde sú väčšie mzdy a znovu to bude nárok na štátny rozpočet. Takýchto príkladov by som mohol uviesť mnoho.

Tak ako štát pomohol zahraničným automobilkám, očakávame, že pomôže aj nám. Určite by pomohlo, keby samosprávy dostali 100 percent DPFO. Tiež by nám pomohlo, keby sa neprijímali zákony, ktorými štát dáva samosprávam úlohy a povinnosti, za ktoré musia samosprávy platiť zo svojich rozpočtov. Samosprávy musia hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Nemôžu ísť do mínusu (chvalabohu). Každé uťahovanie opaskov sa tak dotkne predovšetkým obyvateľov miest a obcí. Keďže sa mi zdá, že štát si opasok ešte uťahovať nezačal, na krízu sa najviac skladajú samosprávy a „obyčajní“ ľudia

andrej hrnčiar

andrej hrnčiar

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky a primátor mesta Martin Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu