Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju!

Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju!
Andy Morávek a jeho Kňazovického medaila za 100 bezplatných darovaní krvi (Zdroj: Andy Morávek)
Písmo: A- | A+

Zdá, si to moji SPOLUOBČANIA PROSTO NEZASLÚŽIA a preto zrejme onedlho skončím s darovaním krvi. A to mám Diamantovú Janského plaketu.

Začnem z pozitívnej strany. Chýba mi päť darovaní krvných doštičiek, desať "obyčajných" darovaní krvi alebo nejaká kombinácia týchto dvoch možností na to, aby som mal za sebou 100 bezplatných odberov a získal tak najvyššiu možnú, Kňazovického medailu. (Darovania v zahraničí z čias, keď som žil mimo Slovenska, v tom nie sú zahrnuté, prirodzene.) Žily v lakťových jamkách mám zjazvené ako ukážkový feťák. A napíšme si to na rovinu: pri mojom výzore ľudia, ktorí ma nepoznajú, považujú predstavu injekčnej aplikácie drog za pravdepodobnejšiu než tú, že by som mal za sebou toľko darovaní. Robil som (robím) to rád, čas na to mám.

Moji spoluobčania sa však ÚDAJNE * rozhodli alebo práve rozhodujú, že mi bude obmedzená či snáď dokonca vyslovene odopretá zdravotná starostlivosť, poťažmo aspoň niektoré jej zložky. O fakte, že ÚDAJNE * už teraz mám zakázaný vstup do niektorých podnikov, prevádzok, zariadení atď. ani nepíšem, to mi nestojí za zmienku. Určite si pochopil/a, že očkovať sa nemám v pláne, akékoľvek testovanie ako asymptomatický človek striktne a principiálne odmietam (nemám za sebou ani jediné) a covid som neprekonal, resp. nie som si toho vedomý.

Darovanie "iba" krvi je pre mňa zábavou, ktorá nestojí za reč. Darovanie krvných doštičiek (a popri tom vlastne aj plazmy) je trocha iný "šialok kávy". Procedúra samotná trvá bezmála hodinu a pol. Približne 90 minút sedím/ležím takmer bez pohnutia, pretože v predlaktiach oboch rúk mám hlboko vrazené ihly o hrúbke blížiacej sa hrúbke špajdle. Celkovo strávim ako darca na odbernom mieste zakaždým bezmála tri hodiny. Okrem vyplnenia dotazníka ešte rôznymi testmi, meraniami, vyšetreniami. Som za ne vďačný, je to istá forma pravidelnej preventívnej prehliadky. Avšak stále je to MÔJ čas, ktorý som mohol stráviť úplne inak. Nejakou činnosťou PRE MŇA, nie pre mojich spoluobčanov.

Nuž, ak ale má byť FORMOU VĎAKY presne týchto mojich spoluobčanov za môj čas, moju ochotu a samotnú moju zdravú krv s vysokými hodnotami všetkého potrebného ODOPRETIE vstupu na rôzne miesta vrátane zdravotníckych zariadení, nebudem si viac nechávať zjazvovať moje žily. S vedomím, že raz môže byť problémom napichnúť ma vtedy, keď JA budem niečo potrebovať. (Nič podobné nemám v pláne. Píšem čisto hypoteticky ako príklad toho, akým spôsobom sám seba potenciálne a vedome obmedzujem darovaním krvi do budúcnosti.)

Tento text nevznikol v hneve. Nemá byť útočný ani agresívny. Skôr by som sa potešil, keby čo len jediného človeka nenásilne potisol k zamysleniu sa. A budem úprimný: ja osobne VERÍM v to, že veci sa napokon vyvinú presne opačným spôsobom, než sa to možno v týchto chvíľach javí. Že ľudia, ktorí v tomto - a nielen v tomto - štáte spôsobili smrť stoviek, možno tisícok ľudí nezmyselnými a zdraviu škodlivými obmedzeniami, cieleným vyvolávaním strachu a existenčnej i sociálnej neistoty, možno dokonca (núteným) očkovaním netestovanými vakcínami atď., atď., napokon dostanú svoj trest. Zvlášť, ak to robili - a som o tom prinajmenšom v niektorých prípadoch presvedčený - vedome a tým pádom vlastne zámerne. A úprimne po druhé: ani to v skutočnosti nemyslím vážne. V tejto chvíli si nedokážem predstaviť, čo by skutočne dokázalo natoľko zmeniť môj postoj k životu ako takému, aby som s darovaním krvi, krvných doštičiek a plazmy prestal. Išlo a ide mi skutočne iba o to, aby (sme) sa poniektorí uvedomili. "Človek nepozná dňa ani hodiny…", kedy môže existenčne potrebovať práve moju krv.

* Píšem "údajne", nakoľko sú mi tak odporné nariadenia a ostatné výmysly tohto charakteru ako aj aktuálna mediálna pandémia celkovo, že ich vôbec nesledujem. Do obchodu a do mhd ma bez rúška nepustia, tam ich používam - a to je vlastne cca všetko, v čom som od marca 2020 pripustil v mojom živote zmenu.

​NEMÁM V ÚMYSLE REAGOVAŤ NA KOMENTÁRE

Vôbec nemienim venovať môj čas a pozornosť covidu a fiktívnej pandémii. Na podklade informácií, ktoré som si vyhľadal - božechráň, jasné, že nie tých z bežne dostupných zdrojov - je mi jasné, ako sa veci majú naozaj. Ak máš potrebu nevyhnutne mi niečo odkázať, urob to inou cestou. Nájsť priamy kontakt na mňa je hračkou.

Skryť Zatvoriť reklamu