1. október - Medzinárodný deň seniórov.

1.október je Medzinárodným deň seniórov. Škoda, že len v tomto mesiaci častejšie počujeme slová úcty k starším. A pritom, také slovo nás nič nestojí a tých, ktorým ich adresujeme určite poteší. Môžete namietať, že sú seniori a seniori a budete mať pravdu. Tak ako medzi seniormi sú ľudia rôznych charakterových vlastností, tak ich nájdeme aj medzi strednou generáciou, ale aj medzi mladými ľuďmi. Nechcem sa vracať niekoľko rokov dozadu, vývoj nie je možné zastaviť. Ale povedzte, nebolo to krásne, keď dve generácie mohli žiť spolu, alebo aspoň vedľa seba? Pamätám si na to, ako sme boli na návšteve v Květnej. Maruška, manželova sesternica so svojou rodinou bývala spolu s jej rodičmi, v ich rodinnom dome. Na môjho päťročného syna to urobilo nesmierny dojem. Veľmi dlho sa vracal k otázke, prečo deti na Morave žili s babkou a dedkom a prečo tak nemôže aj on. Keď som mu povedala, že my nemáme rodinný dom pohotove odpovedal „ale mohli by bývať u „Novákov,“ myslel tým v byte vedľa nás.Nech sú generačné vzťahy akékoľvek, jedno je isté, všetci raz budeme starí. Určite je príjemné pozerať na mladú ženu, či na mladého muža, z ktorých dýcha život a radosť zo života. Ale verte, že stará pani v čakárni u lekára bola raz tiež taká mladá a krásna. I ten pán od vedľa, kedysi vykračoval rezkým krokom, no dnes používa „paličku – spoločníčku,“ ako jej on hovorí.Človek je krásny, nie len vtedy, keď je mladý a rezko, svižne vykračuje. Krásu tvoria aj múdrosť, skúsenosti a šediny, ktoré rokmi pribudli. Preto nie je správne seniorov vyčleňovať zo spoločnosti. Lebo ani tá najlepšia starostlivosť v dome dôchodcov, či v inom spoločnom zariadení nemôže nahradiť starostlivosť detí alebo vnúčat. Že sa to nedá zabezpečiť? Možno máte právdu. Musíme dať prednosť práci, kariére. Ale ozaj musíme? Spomínam si na 13. komnatu jedného českého herca, ktorý s odstupom času mal najväčšie výčitky svedomia preto, že nechal matku v sociálnom zariadení vtedy, keď ho najviac potrebovala. Dnes to hodnotí tak, že mal prerušiť prácu.Niekedy v polovici devädetiatich rokov som mala možnosť služobne navštíviť Švajčiarsko. Cieľom našej cesty bolo poznávať starostlivosť o chorých a dlhodobo chorých obyvateľov malého mestečka Dübendorf, neďaleko Zurichu.Zariadenie malo tri časti. Penzión, kde žili seniori úplne voľným spôsobom života, s tým rozdielom, že mali zvýšený sociálny dohľad a zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Ďalšiu časť tvorilo lôžkové oddelenie, kde boli umiestnení obyvatelia so zvýšenou zdravotnou starostlivosťou a treťou časťou bol denný stacionár. Určite už aj u nás majú takého zariadenia svoje miesto i keď ich je zriedkavo. Čo mi však osobitne utkvelo v pamäti bol prístup rodinných príslušníkov, to s akou láskou privážali do denného stacionára svojich blízkych, ako sa zaujímali o nich, keď si ich prišli po práci prevziať a ako sa títo klienti tešili na návrat do svojich domovov. Keby boli také denné stacionáre v každom našom meste, snáď by nebolo treba zbiezky akou je "Lienka." Veď mnohí majú svoje deti a ak nemajú, tak by to mal suplovať štát. V Holandsku je možnosť poistenia na prípad, že človek bude potrebovať domácu starostlivosť. Ak sa ocitne v takejto situácií bez ohladu na vek, náklady sú hradené z tohto poistenia. Priznám sa prekvapila ma takáto zbierka, o ktorej včera informovala televízia.Možno generačné vzťahy u nás ochladli aj vplyvom ekonomicko- politickej situácie. Generácie stárnu, náklady na sociálnu a zdravotnú starostlivosť stúpajú. Ale nezabudnime, že títo ľudia zanechali za sebou veľký kus práce a života pre budúce generácie. Preto nie je na mieste diskutovať a porovnávať výšku dôchodku s minimálnou mzdou. Diskutovať na tému senióri verzus juniori.Nič nie je biele, ani čierne. A tiež je isté, že ten, komu chceme pomôcť, musí o našu pomoc stáť. No predsa, skúsme, ak sa to len trochu dá a naší blízky o to stoja urobiť pre niečo viac a nielen tento mesiac, ale počas celého roka. Povedzme úprimne tie čarovné slová: „Mám Ťa rád, mám ťa rada...,“ Dajme úctu seniórom, akú si právom zaslúžia. Dajme úctu tým, ktorí nám dali život.