Uvedomujem si silu slova. Vždy, keď sa zamýšľam nad novým článkom starostlivo ukladám slovo za slovom, vetu za vetou tak, aby som svojimi názormi nikoho nežiadúco neovplyvnila. Aby som nikoho nenaviedla na neprávnu cestu, prípadne aby som nikomu svojim slovami neublížila. Dúfam, že sa mi to darí.
Často som svedkom toho, ako ľudia hovoria na tému osud, karma... „Narodila sa čepcom na hlave, narodil sa v nedeľu napoludnie..., má šťastie lebo má dobrú karmu...“ Veriaci povedia, že je to dar zhora. Ateisti, že je to náhoda. Pravdou je, že veľa záleží od nás, od nášho rozhodovania. Každý z nás má slobodnú vôľu, je len nás, aké vzťahy si vytvárame. Veď nie nadarmo sa hovorí: „Kto si čo zaseje, to bude žať.“ Zasejme preto len také semienka myšlienok, ktoré sú pekné a radostné.
Žijeme v dobe, kedy chceme poznať všetko, čo sa deje okolo nás. Každý z nás má nesmierne množstvo túžob. Niekto túži po láske, kariére, po blahobyte, po šťastnom manželstve, po dieťatku... Nielen túži, ale očakáva, že to tak bude. Ak sa k vytúženému cieľu nedostane cíti sa zranený, zradený a vtedy sa najčastejšie objaví tá veta: “Nič sa nedá robiť, to je môj osud! Môže za to moja karma!“ A pritom si neuvedomuje, že pôvod svojho „neúspechu má hľadať v sebe.“ Zákon spätného pôsobenia predsa funguje. Človek je tým, čo si dennodenne myslí. Presnejšie, je tým, ako myslí, čomu verí a čo cíti. Taký je potom aj jeho život! Ak sa stane, že sa nám niečo nepodarilo. Nadávame na osud. Vtedy je snáď namieste urobiť si rekapituláciu, pozrieť sa na svoj životný príbeh „z helikoptéry“ alebo ak chcete „z vtačej perspektívy.“ Možno skôr zistíme, čo sme neurobili správne a prečo sa teraz cítime nešťastní.
Ak sme si vedomí toho, že sme v minulosti urobili niečo zlé, je viac než pravdepodobné, že následky budeme znášať. Teraz nemám na mysli karmu, ale to známe „akcia vyvoláva reakciu.“ Teraz si možno poviete, že to tak nefunguje. Často počujem, ako ľudia hovoria: „spravodlivosť si dáva načas!“ Ale ono to predsa funguje a ešte ako. Možno aj tu, v nasledujúcich riadkoch nájdete dôvod na zamyslenie, prečo nemá človek konať zlo, ani sa usilovať o pomstu či odplatu.
Viera, bola ambiciózna mladá žena, darilo sa jej. Vedúca riadenia ľudských zdrojov s platom, ktorý k tomu patril. A predsa, stále jej niečo chýbalo. Posudzovala, závidela iným, často aj ohovárala a ubližovala ľuďom okolo seba. Po čase dokonca pracovne postúpila, veľa ľudí sa nechápavo pýtali: „ Ako to, že sa jej napriek zlobe, ktorú šíri tak darí?“ Videli v tom veľkú nespravodlivosť. Darilo sa, možno ešte päť rokov a zrazu sa jej svet zrútil. Jediný syn sa zaplietol s „autičkármi“ a akoby to nebolo dosť, zakrátko ovdovela, zostáva na problémového syna sama.
Tomáš bol zaradený do pracovnej skupiny, kde šéfoval mladý muž. „Ako môže on, muž v rokoch akceptovať vedúceho - takéto ucho?“ Neustále sa zaoberal myšlienkou ako ho odstaviť, ako získať miesto vedúceho. Podarilo sa, natoľko bol nepríjemný, že mladý muž to radšej vzdal a dal výpoveď. Nečakal v spravodlivosť. Neprešlo ani šesť mesiacov a Tomáš mal vážny pracovný úraz. Nie len, že nebol vedúcim, ale nebol už ani zamestnancom. Dôsledok úrazu - invalidný dôchodok.
Roman, bol natoľko zlý človek, že dokázal otrávil život nie jednému a niekoľkým zamestnancom - kolegom súčasne. A karta mu išla! Nebolo toho, kto by ho zastavil. Nikto, nič lepšie neurobil, ako on sám. Jeho najobľúbenejšia veta, ako reakcia na kolegov bola: „Sodoma - Gomora...“ To ako, že „zmätoční“ boli vždy tí „iní“, len on bol stopercentný. Ak by ste sa niekoho opýtali, či verí, že môže Roman prísť o svoju pozíciu, počuli by ste - „určite nie.“ A predsa, trvalo to síce takmer päť rokov, ale stalo sa.
Otázne je, či to takto pochopili aj Viera, Tomáš a Roman, či si spomenuli, ako sa správali, ako ubližovali iným? Nech to bolo akokoľvek, zdá sa, že v týchto prípadoch predsa platilo: „Aká akcia, taká reakcia?“
Ja osobne verím, že ak dokážeme rozoznať dobro od zla, ak naša akcia bude mať prvky „dobra,“ aj reakcia bude odozvou „dobra,“ v tom pravom slova-zmysle. Myslím, že sa takýto prístup vždy oplatí a že tým človek nemôže nič pokaziť.
