Ako Igor získal rolu „Mikuláša.“

Peter, náš súsed sa každý rok obliekol za „Mikuláša,“ bez neho by to nebola tá správna atmosféra. Šiesty december sa nám nespájal len s Mikulášom ale aj s Petrom.Jeden rok Peter veľmi ochorel, žiaľ nenašiel sa žiadny ochotný otec, ktorý by ho nahradil. Keďže nechcel deti pripraviť o radosť napadlo ho, že osloví Igora. Igor bol päťnásťročný chlapec od susedov, najstarší z troch detí. Na svoj vek bol vysoký, skoro ako Peter a tak mu kostým padol ako „uliaty.“Všetci sme čakali, či túto úlohu zvládne, veď ešte sám bol dieťa, aj keď trochu väčšie, ktoré už na „Mikuláša“ neverí. Zvládol to výborne, ako sám povedal: „Keď som si obliekol šaty „Mikuláša“ pripadal som si ako skutočný Mikuláš.“ S radosťou navštívil deti u všetkých susedov a verte, neverte prvý rok túto zámenu, ani nik nezbadal, tak verne napodobnil Petra.Keď Peter videl, ako Igor „zahral rolu Mikuláša,“ povedal mu, že mu túto tradíciu odovzdáva. A tak sa Igor stal našim „Mikulášom“ na dlhé, dlhé roky. No nezostal len naším „chodbovým Mikulášom.“ Ten pocit robiť radosť a prežívať túto radosť s deťmi ho nakoľko zaujala, že budúci rok navštívil aj deti na detskom oddelení miestnej nemocnice a v neďalekom detskom domove.Po čase z kostýmu vyrástol, no kúpil si nový. Dnes je sám otcom a v tradícií pokračuje. Robí radosť všetkým deťom, zdravým, chorým ale aj tým opusteným. A deti sa mu za to odmenia svojou úprimnosťou, ich šťastné očká sú jeho najväčšou odmenou.K tomu šťastiu, ktoré pociťoval a každý rok pociťuje mu pomohla náhoda - Petrova choroba. Igor si však nemieni hľadať nástupcu. Ako sám hovorí: „ Mikuláš nemá nárok na dôchodok.“ A Peter? Aj keď chvíľu pociťoval smútok, že stratil príležitosť robiť radosť deťom, súčasne bol šťastný, že svojim rozhodnutím urobil radosť Igorovi, ktorý sa stal jeho plnohodnotným nástupcom.