Žiaľ, aj keď dochádza k evidentnému bossingu zamestnanci sú „schopní“ tolerovať čokoľvek, len aby neprišli o svoje miesto. K častým prehreškom bossingu sa znižujú najmä „malí bossovia.“ Často zdôrazňujú, že ONI zastávajú vedúcu funkciu a spustia bossing, lebo sa obávajú, že nad zamestnancami stratia kontrolu.Tak toto bol aj spôsob správania šéfa, ktorý viedol malé laboratórium, kde pracovala Klaudia. Aj keď študovala popri zamestnaní všetky povinnosti si plnila a zvládala to tak, že to ani nikto nepostrehol, že má povinnosti naviac. Úlohy splnila včas a v požadovanej kvalite, toho si bol vedomý aj jej šéf. Nebol dôvod ani na najmenšie výčitky. Klaudia a šéf vychádzali spolu celkom dobre. No, keď mala Klaudia po promócii, ich vzťahy ochladli. Niekoľkokrát Klaudia čitala „medzi riadkami“ jeho obavu o svoje miesto. Ale ako mu mala naznačiť, že jeho obavy sú neopodstatné? Ani zďaleka nebol šéf až taký sebavedomý, ako jeho vystupovanie. Svoju neistotu často zakrýval práve aroganciou.Začal slovnými útokmi na Klaudiu a doložil k tomu gesto, ako keď sa niekto pozerá do diaľky s komentárom „čo už sa takými inžiniermi na diaľku? Veď to nebola ani poriadna vysoká škola.“ Začal hľadať na Klaudii chyby a situáciu zjavne zahmlieval. Postupne začali o Klaudii pochybovať aj kolegovia. Doslova bola paralizovaná, nebola schopná sebaobrany. A tak namiesto „prečistenia vzduchu“ na pracovsku dochádzalo k pokryteckému „odstraňovaniu“ Klaudie z tohto laboratória, ako „nevyhovujúcej zamestnankyne.“Klaudiu zamestnávali myšlienky „čo má proti mne? Čím som mu ublížila? Odpoveď nenašla a tento nerovný boj nemohla vyhrať. Keď sa raz predsa Klaudia pokúsila o rozhovor dostala odpoveď „ Klaudia, zapamätajte si, bod číslo jedna znie – vedúci má vždy pravdu, bod číslo dva znie – ak vedúci nemá pravdu, tak platí bod číslo jedna.“ A tak Klaudia, nemala na výber, skončila pracovný pomer a rozšírila rady nezamestnaných.Jediný spôsob, ako skoncovať so psychoterom, je podať žalobu na súd, čo však predpokladá veľkú dávku odvahy a náročný spôsob dokazovania neoprávneho zásahu do osobnostnej sféry, ktorá je síce v zmysle Občianského zákonníka chránena – ochrana osobnosti, ale v praxi to až také jednoduché nie je. Preto je veľmi dôležité, aby sme sa začali mobbingom a jeho dôsledkami zaoberať oveľa intenzívnejšie. Je to najmä úloha lekárov, psychológov, právnikov, zamestnávateľov i odborárov.Nabudúce: Strach, poslušnosť, disciplína, diktutúra...
Klaudia a autoritatívny šéf.
V dôsledku mobbingu, či bossingu vzniká začarovaný kruh. Často márne pátrame po skutočnej príčine konfliktu. Táto príčina zvyčajne padne do zabudnutia, ale mobbing sa šíri, ako veľká voda. A obeť? Často jedná zmätene „nech robí čokoľvek,“ páchateľ to obráti proti nej.






