Och, tie vzťahy susedské!

Do spoločného bytového domu sme sa sťahovali začiatkom sedemdesiatich rokov. Dom bol nový a my všetci mladí. Mladé rodiny, v približne rovnakom veku s jedným, dvomi a výnimočne aj s tromi deťmi. Denne sme odchádzali z domu za prácou, až na pár mamičiek na materskej dovolenke. Zavčasu ráno sme bytový dom opúšťali a neskoro popoludní, niektorí až v pozdných večerných hodinách sme sa vracali späť. Naše susedské vzťahy sa obmedzi často len na pozdrav, najčastejšie bolo počuť: „dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer a dovidenia.“ Nadštandardné vzťahy mali len niektorí najbližší susedia, keď si počas dovolenky dohliadli na byt a zalievali kvety. Ale inak, naše susedské vzťahy boli korektné.Život plynul veľmi rýchlo, naše deti rástli, dospievali a postupne si zakladali svoje rodiny. Zmenili sa aj pomery nášho bytového domu, už to nie je ten nový dom, potrebuje časté opravy, rôzne havárie visia nad nami, ako „damoklov meč.“ A my? Pravda, zmenila sa aj veková štruktúra vlastníkov bytov. Časť tvoria rodiny deti našich pôvodných susedov, časť tvoria noví vlastníci bytov, ktorí si byty kúpili od pôvodných obyvateľov a poslednou skupinou sme my „staroobyvatelia.“ Najmenej zapadla medzi nás druhá skupina, títo vlastníci bytov nemajú k bytovému domu žiadny vzťah a tobôž nie k nám pôvodným obyvateľom bytového domu.Zo začiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku. No kolotoč roztočila jedna mladá rodina s plesňou, ktorá sa im vyskytla byte na I. pochodí. Dlhé roky to býval byt bezproblémový, v žiadnom inom byte, ani v okolitých bytovkách, taký problém nemali a nemajú. Až teraz... Samozrejme, že požadovali opakované zateplenie steny, ktorá bola zateplená asi pred desiatimi rokmi a technického podlažia. Keďže len druhý rok splácame úver na zateplenie prednej a zadnej steny bytového domu názory vlastníkov bytov sa rôznili. Veľmi malá skupina bola za zateplenie, druhá skupina oveľa väčšia bola proti. Poukazovali na to, že byt po zateplení a výmene plastových okien nie je dostatočne vetraný a to považovali za príčinu plesní. No bola aj taká skupina vlastníkov, ktorým bolo zrejme jedno, ako sa naloží so spoločnými prostriedkami z fondu opráv.Susedia si prestali rozumieť, dlhoročná predsedníčka vlastníkov bytov sa vzdala funkcie a nastala takmer patová situácia. Nakoniec predsa došlo ku kompromisu. Vlastníci bytov odsúhlasili opakované zateplenie bočnej steny, ale len po úroveň prvého poschodia, vstupov do bytového domu a technického podlažia.Ešte nestihli dokončiť stavebné práce a už bol na svete ďalší problém. V jednom vchode „vypovedal poslušnosť výťah.“ Okrem toho, že nebol náhradný diel ihneď k dispozícií, oprava vyžadovala i nemalé finančné prostriedky. A čo na to susedia? Mladá pani z I. pochodia nevrlo reagovala, že „ jej zateplenie veru nepomohlo,“ hoci sa robilo najmä k vôli ním. A jedna staršia pani od „výťahu?“ Vyslala na riešenie problému svoju dcéru a sama hystericky kričala cez všetky pochodia: „ Nemalo sa zatepľovať, keď treba opravovať výťahy...“ Vôbec jej neprekážalo, že o priebehu opráv mala informáciu, navyše bol zverejnený aj písomný oznam priamo na výťahu, pokiaľ by si to bola chcela dcéra prečítať, túto možnosť mala. Problém bol v tom, že chýbal náhradný diel, ktorý bolo potrebné dopraviť z ČR. Ďalšia rodina mala výhradu, ak sa jej dá oznam osobne, to sa zobudia jej deti. Ak sa dá krátky oznam písomne - lístkom do poštovej schránky? „A prečo písať...“ pýtajú sa naši susedia. No, lebo „medveď.“ A to už nehovorím o tom, že treba udržiavať a upratovať spoločné priestory. Spoločné priestory a najmä schodiska nie sú skladovými priestormi a to nehovorím o požiadavkách požiarnej ochrany. No, čo už? Ale aby som bola spravodlivá, sú aj takí susedia, ktorí ocenili, čo sa v ostatnom čase pre bytový dom urobilo. Určite sa skultúrnili spoločné priestory, najmä vstupy do bytového domu.Isteže problémy sú všade, respektíve môžu vzniknúť všade. Ak problémy vzniknú treba ich riešiť, ibaže sa to dá len s rozumnými ľuďmi. Ak niekto býva v spoločnej bytovke nemôže uprednostňovať individuálne záujmy pred spoločnými. Ak niekto kúpi byt na prvom pochodí musí predpokladať, že kupuje relatívne nevýhodný byt. A všetci si musíme byť vedomí toho, že opravy, rekonštrukcie môžu isť len do výšky nakumulovaného fondu opráv, navyše ak už jednu hypotéku splácame. Že by sme mohli zvýšiť fond opráv? Iste, ale tiež treba brať do úvahy finančné možnosti vlastníkov bytov. Ako sa hovorí: prikryť sa môžeme takou perinou, akú máme.“Čo s tým? Neostáva mi nič iné len počítať dni, kedy mi skončí povinnosť a zodpovednosť, ktorú som na seba neuvážene prevzala, ako predsedníčka vlastníkov bytov. Alebo, že by sme sa predsa, len "umravnili?"