Povery alebo od Lucie do Vianoc.

Môj starý otec bol rozprávkovo krásny „dedko.“ Tvár mu zdobili veľké fúzy, ktoré si starostlivo pestoval a šibalské, stále „usmievavé oči“ ho robili ešte zaujímavejším. Navyše vždy mal poruke ne-uveriteľnú príhodu, či pripravené akési „beťárstvo.“ Všetky ženy naokolo ho milovali, staré i mladé a on to veľmi dobre vedel. Starý otec bol aj úžasným rozprávačom, svojich poslucháčov si rozhodne získaval krásnym, fonetickým hlasom.Ešte aj dnes, keď si zatvorím oči vidím pred sebou svojho starého otca a v ušiach mi znejú jeho príhody. Jedna takáto príhoda sa viaže k 13. decembru, na deň Lucie. V našich končinách sa tento sviatok spájal s rôznymi čarami a dokonca bosoráctvom. I keď som túto príhodu počula veľa razy a poznala som ju skoro naspamäť, predsa som si ju každý rok znova a znova rada vypočula.„Luciin stolček mal zázračnú silu“ vždy takto začal svoje rozprávanie starý otec. „Starý Maliniak, určite veril na povery alebo aspoň na túto jednu určite,“ ubezpečoval nás starý otec. „Rozhodol sa, že vyrobí zázračný stolček. Pracoval na ňom každý deň od Lucie do Vianoc. Dal si záležať, aby bol stolček celý drevený, nesmel mať ani jeden, jediný klinček. To bola podmienka, aby mal stolček zázračnú silu,“ dodal starý otec. Na polnočnú omšu zobral starý Maliniak stolček do kostola, posadil sa naň a uvidel vraj okolo oltára tancovať všetky strigy z dediny. Podľa môjho starého otca to bola pravda pravdúca. „Všetci videli, ako starý Maliniak zbledol a lapal po dychu. Utekal z kostola, čo mu nohy stačili a sypal za sebou mak, aby ho strigy nedobehli.“ A vraj ani „nedobehli, lebo celou cestou jedol cesnak“ ukončil rozprávanie starý otec. To, či starý pán Maliniak existoval to sa určitosťou nevie, ale s určitosťou vieme, že starý otec bol výborný rozprávač a že mu ľudia verili.Na Luciu bolo tiež zvykom, že dievčatá a ženy chodili oblečené v bielom a metličkou vymetali kúty izieb. Vraj takto kúty očistili od zlých síl. Chceli udržať zlo, čo najďalej od domu. Rodičia i starý otec na ochranu pred strigami jedli cesnak, používali posvätená soľ alebo cibuľu. Raz ma jedna "Lucia" veľmi prekvapila, lebo mala prsteň, ako naša teta Miluška, no vysvetlenie sa mi nedostalo. Veď aj ako, dospelí nemohli znížiť vážnosť tejto povery a údajnú silu, ktorú mala Lucia.Starý otec hovoril, že od Lucie do Vianoc: „každá noc má svoju moc.“ Tiež si starostlivo zapisoval aké bolo každý deň počasie. Od Lucie do Vianoc, vraj každý deň predstavoval jeden mesiac nasledujúceho roka, aký bol prvý deň po Lucii taký bol január.Neveríte na čarodejnice? Neveríte na povery? Nič to! Predvianočnú atmosféru si napriek tomu môžete spríjemniť tým, že si zapálite v tento adventný čas ďalšiu sviečku. A ak máte vo svojom okolí Luciu nezabudnite jej 13. decembra zablahoželať k meninám. Pripájam sa aj ja a želám všetkým Luciám, Luckám, Lucinkám veľa zdravia, šťastia, lásky a prežívanie krásneho predvianočného času.