Kristínka je úžasný perfekcionistka. Mám pocit, ako by v nej neustále prebiehal boj medzi pevným poriadkom, ktorý uznáva a prípadným chaosom, ktorý by mohol vzniknúť. Na druhej strane sa jej nedá uprieť, že svoj zmysel pre „puntičkárstvo“ drží na primeranej uzde. No s huncútstvom Tomáška sa niekedy, len ťažko vyrovnáva. Tento malý nezbedník, ako by ani nepatril svojej mamine, je to veľký individualista a takmer vždy sa zachová jemu vlastným huncútstvom. Neviem prečo, ale my dospelí často kladieme deťom nezmyselné otázky, typu: „Čím chceš byť, keď budeš veľký?“ Deti majú rôzne odpovede, kopírujú povolanie rodičov alebo si vyberajú také, ktoré rodičia nie radi počúvajú ako: „ja budem smetiarom.“ Tomáško mal odpoveď na túto otázku pripravenú už od troch rokov a trvá až doteraz. Na takúto otázku sebavedomo vyhlási: „ja budem šašo.“ Tomáško sa s maminou od začiatku školského roka pravidelne pripravovali na vyučovanie a ona mu zasa pravidelne ukladala na srdce, že sa má v škole prihlásiť. Každý deň, keď si pre neho prišla, pýtala sa: „Tomáško prihlásil si?“ A Tomáško, len nesúhlasne pokrútil strapatou hlavičkou. Keď to trvalo už takmer celý mesiac Kristínka začala strácať nádej, či bude Tomáško dostatočne aktívny žiak. Aj Tomáško to vycítil a tiež bol z toho smutný. Tak sa raz rozhodol, že mamine urobí radosť. Tentoraz Kristínka na otázku, či sa prihlásil dostala odpoveď: „áno mami prihlásil som sa.“ „No, konečne,“ povedala si v duchu Kristínka. „ A čo si povedal? Na čo si sa prihlásil? A vtedy Tomáško jemu vlastným spôsobom odpovedal: „Mami pýtal som sa cikať.“ Kristinka skutočne nevedela, ako zareagovať. V duchu sa smiala, ale celkom vážne povedala: „No dobre, ale druhý raz sa prihlás, aby si pani učiteľka všimla, ako si sa naučil básničku.“ A Tomáško to zobral tiež s plnou vážnosťou, postupne sa začal hlásiť, teraz je z neho celkom aktívny žiak a na mamino prekvapenie začal navštevovať literárno-dramatický krúžok. Sám si ho vybral, sám sa tam prihlásil a veľmi sa tam teší. Možno raz naozaj bude z neho zabávač, lebo to ho baví zo všetkého najviac, robiť „šaška.“
Príbeh malého nezbedníka.
Dovoľte mi predstaviť malého nezbedníka, prváka Tomáška. Prvé a jediné dieťa Kristínky. Tomáško je už od narodenia veľmi živé, vnímavé a usmievavé dieťa. Ako sa hovorí: „ bol a je všade, kde sa varia dva hrachy.“






