Stres v zamestnaní.

Aj keď som vo svojich článkoch zdôrazňovala, ako veľmi môže strata zamestnania zraniť, predsa môžu na tú istú situáciu dvaja ľudia reagovať odlišne. Osobne som počula, ako jedna moja známa stratu zamestnania odreagovala slovami „ bol to osud, nikdy by som to neurobila sama a tak veľmi si potrebujem oddýchnuť“, myslela tým oddych počas evidencie uchádzačov o zamestnanie. Keď som sa na to pozrela s nadhľadom, strata zamestnania bola pre ňu v danej chvíli holý fakt, nedalo sa s tým nič urobiť, len sa z rozvahou k tejto situácii postaviť.Existuje veľké množstvo faktorov, ktoré dávajú ľuďom v zamestnaní na jednej strane pocit spokojnosti, ale tiež je veľa takých faktorov, ktoré môžu byť zdrojom stresu. 1) Pracovná záťažMyslím, že sa na túto tému veľa popísalo, veľa pohovorilo, napriek tomu často na to zabúdajú, tak zamestnanci ako aj zamestnávatelia. Sami zamestnanci by mali zastávať také pracovné miesta, na ktoré nie sú vyššie nároky, ako majú schopnosti. Zamestnávateľom, podnikateľom, manažérom musí záležať, aby záťaž, nároky na zamestnancov boli reálne. Stres môže vyvolať veľké množstvo práce ale rovnako aj nedostatočné zaťaženie. Spomínam si na jedného záchranára, hoci sa mu práca páčila, prinášala mu uspokojenie, nevedel sa vyrovnať s časom, „ s prestojom“, čakaním na prácu medzi jednotlivými výjazdami. Nakoniec túto prácu sám opustil.Nedostatočné využitie, malá pracovná žáťaž môžu pre niektorých zamestnancov znamenať nudu a to je už len krok k mobbingu, ideálny priestor a čas na vymýšlanie nových a nových útokov.2) Fyzikálne faktory, ako hluk, teplota, vlhkosť...Určite nie sú zanedbateľné ani fyzikálne faktory, tie môžu rovnako vytvárať stres. Nad tymito faktormi väčšinou nemáme kontrolu. Spomeňte si na môj článok Ako môžu veľkoplošné kancelárie ovplyvňovať vzťahy na pracovisku. Najväčším problémom bol hluk a používanie klimatizácie. Je nevyhnutné, aby sme kontrolovali a ovplyvňovali tie faktory, ktoré sa ovplyvniť dajú a ktorým sa dá vyhnúť. Spomeňme si na hluk z telefonovania, na hlučné rozhovory kolegov navzájom, hluk zo silnej hudby a podobne. Tolencia je individuálna, preto treba brať ohľad jeden na druhého a potom sa dá aj takáto situácia držať pod kontrolou, no musí byť vôľa.Spomínam si na sitáciu kedy kolegyňa s nadmernou hmotnosťou s obľubou chodila po parketovej dlažbe na vykokých podpädkoch. No, bol hluk, ako keď prejde stádo slonov a tolerancia voči okoliu? Nulová. V tomto prípade bola ochota a vôľa žiadúca ako soľ.3) Spoločenské postavenieSamozrejme spoločenské postavenie, ktoré vyplýva z jednotlivých druhov zamestnania môže byť tiež zdrojom stresu. Ako to myslím? Niektorí ľudia sa stresujú preto lebo majú pocit, že ostatní k ním nemajú dostatočný rešpekt. Spomínam si na jednu sanitárku, ktorá pracovala v nemocnici. Určite bola vo svojej profesii dobrá, pacienti ju mali radi. Napriek tomu nesmierne trpela tým, že vykonávala túto prácu. Dokonca trpela až tak, že rizkovala klamstvo, ktorého sa dopustila tým, že mimo nemocnicu hovorila, že pracuje ako sestrička. Nebolo to pre ňu nič príjemné, stres si vytvárala sama, lebo sa podceňovala a mala dojem, že sa ostatní na ňu dívajú zvrchu, čo nebola pravda.Nielen miesto „dolu“ ale aj príliš vysoké miesto v spoločenskom rebríčku, na ktoré nás zamestnanie posunie môže byť veľmi stresujúce. A to nielen tým, že ide o veľmi exponovanú prácu. Rovnako to môže byť aj cesta „dolu“, „pád“ alebo strach, že o toto spoločenské postavenie prídeme. Oveľa intenzívnejšie sa to prejaví, ak ide o človeka, ktorý je oveľa častie na „očiach.“ 4) Vysoká zodpovednosť Stres často vzniká z pocitu príliš veľkej zodpovednosti. To poznáte, sú ľudia ktorí berú na seba zodpovednosť za všetko a za všetkých. To sú ľudia, ktorí by mali vykonať zmenu vo svojom myslení ako prví. No sú aj také profesie, kde je vysoká zodpovednosť na mieste. Najčastejšie sú to pracovné miesta, kde sa rozhoduje o živote iných, ako v zdravotníctve. Osobitne v pôrodníctve, kde sa rozhoduje hneď o dvoch životoch.Naopak nedostatok zodpovednosti dáva človeku pociť bezvýznamnosti, čo je tiež v zamestnaní stresujúce. Takýto ľudia zvyknúť mať pocit a sami ho aj pomenú, že sa cítia „ako piate koleso na voze.“ Každý človek je iný, teda aj miera zodpovednosti, ktorú unesie bude iná. Nemalo by význam diskutovať o tom, či je náročnejšia práca vedúceho alebo jeho zamestnanca - špecialistu.Rozumní a intelegentní zamestnanci dokážu zvážiť svoje schopnosti a konca nájdu i silu odmietnuť povýšenie, ak sa na to necítia. No žiaľ, ešte stále je viac tých, čo funkciu prijmu bez toho, aby na to mali.Na záver svojej úvahy o strese v zamestnaní si dovolím pripomenúť slová Hansa Selye, ktorý povedal: „Nezáleží na tom, čo sa deje, ale na tom, aký postoj k danej situácií zaujmeme a ako na ňu reagujeme.“ To do akej miery dovolíme negatívnemu stresu zasahovať do nášho zamestnania máme vo vlastných rukách.Nabudúce: Manažéri a stres.