Úspešní sme, keď dosiahneme, čo skutočne chceme...

Úspech? Kedy sme úspešní? Vieme si odpovedať na túto otázku? Myslím, že každá dobrá vec, ktorá sa nám podarí je vlastne našim úspechom. Nie je možné dať recept na úspech , lebo koľko životov, toľko úspechov. To čo prináša úspech mne, nemusí znamenať úspech pre vás.Úspech je teda to, čo nám prináša pocit šťastia a radosti a to je vždy našim inviduálnym úspechom, veď nakoniec každý z nás si je strojcom svojho šťastia a úspechu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ak chceme byť úspešní, najprv musíme vedieť, čo chceme. Často pozorujem vo svojom okolí, že ľudia to nie vždy vedia. Ak vieme, čo chceme, tak je nevyhnutne tomu podriadiť aj naše ciele. Ďalšou zásadou je, že treba mať reálne ciele a prispôsobiť im potom všetku svoju činnosť. Ak dosiahneme vytýčený cieľ, tak potom sme s určitosťou dosiahli aj úspech. Pripúšťam, že je potrebná aj určitá dávka šťastia, ale spoliehať len na šťastie, by nebola správna cesta, ako dosiahnuť úspech. Čakanie na úspech by mohlo byť práve tou hlavnou prekážkou, ako sa stať úspešným.Tiež by sme nemali zabúdať na to, že všetko by malo mať svoju mieru. Teda aj vytyčovanie cieľov „byť úspešným.“ Veľa ľudí je úspešných v práci, ale pritom im skrachovalo manželstvo. Iní sú zasa úspešní v práci, majú šťastnú rodinu, ale podpísalo sa to na ich podlomenom zdraví. Mali byť sme sa usilovať žiť harmonický život s vyváženými cieľmi, len tak môžeme mať aj subjektívny pocit šťastia a úspechu. Za veľmi účinné považujem sledovať úspešných ľudí a konať, tak ako oni, určite je to jeden zo spôsobov, ako sa učiť byť úspešným. Veď takto sme sa učili, ako deti, získavali sme skúsenosti odpozorovaním od rodičov, či iných detí. Je to jeden zo základných spôsobov učenia, prečo to nevyužiť a získať úspech.Aby mohol byť človek úspešný musí mať tiež šťastné a harmonické rodinné zázemie, pokoj, lásku a porozumenie. Jednoducho každý potrebuje miesto, kde sa môže vrátiť od svojej zodpovednosti a často aj stresujúcej činnosti. Urobme všetko preto, aby neboli naše vzťahy ubité malichernosťami a dennými problémami.Rodina a harmonické vzťahy sú nesmierne dôležité pre každého, osobitne však pre ľudí, ktorí sú pod paľbou mobbingu. Veď práve úspešní ľudia sa často stávajú obeťou mobbingu. V prvom rade by sa o mobingu malo hovoriť, táto téma nemôže byť tabu. Ak „je ešte šanca,“ mal by si v prvom rade pomáhať každý sám. Pustiť sa do premysleného riešenia konfliktu. Veď konflikty musíme riešiť celý život, nie len v práci, ale aj v súkromí. Aké, také skúsenosti by sme s riešením konfliktov mali mať.Druhá dôležitá vec je konflikt pomenovať. Veľmi často sa necháme zviesť negatívnym pocitom bez toho aby sme sa dali šancu konflikt pomenovať. Čo je jeho príčinou? A tak často reagujeme nepriateľský až agresívne. Akcia, v tomto prípade útok, vyvoláva našu agresiu a agresia vyvoláva ešte väčší útok a to predsa nechceme. Mali by sme sa na túto novú skutočnosť pripraviť, stanoviť si ciele, ako aj z tejto situácie vyjsť z úspechom. Stále je to v štádiu, kedy je ešte šanca mobbing zastaviť. Myslím, že by aj v prípade konfliktu, ktorý by mohol prerásť do mobbingu mohla pomôcť tretia osoba, mediátor. Takto vedená diskusia má väčšiu šancu na úspech, ako samotný rozhovor už dvoch „znepriatelených strán.“ Rovnako je väčšia šanca na dohodu alebo na prípadný kompromis a v konečnom dôsledku aj nájde riešenia.Myslím si, že ak človek, človeku vie odpustiť, že je to veľké gesto a prvý krok zmierenia. Nie je prejavom slabosti, ale naopak svedčí o veľkej vnútornej sile. Žiaľ ani jeden z mojich príbehov doteraz nekončil takýmto happy endom. Mobbig u nich prepukol do neovládateľnej situácie, do situácie, ktorú by sme mohli označiť, keď už „nie je šanca.“Preto by sme sa mali všetci, obete, páchatelia, ale aj všetci zúčastnení snažiť o to, aby šanca na nápravu vždy bola, aby sa mobbing zastavil, kým nenapácha veľké zlo. Obeť by nemala váhať zdôveriť sa so svojimi problémami, vyžalovať sa osobe, ktorej dôveruje. Zúčastnení – kolegovia by nemali zabúdať na problémy druhých. Zo zištných dôvodov- pomôcť postihnutému kolegovi, kolegyni, lebo často tým pomôžu aj sebe. Určite to poznáte „ ak pomáham iným, aspoň na chvíľu zabudne na svoje starosti a problémy.“ Má to čosi do seba.Je veľmi dôležité aj v týchto ťažkých chvíľach hľadať pozitíva, nevyhýbať sa kolektívu, navštevovať aj spoločné podujatia, aby sme vnímali aj krajšie stránky života. Spomínam si na jednu príhodu, o ktorú sa so mnou podelila Alena. Jej príbeh uvádzam v článku „Ako Alena čelila ničivej vojne.“ Keď jej bolo najťažšie, cítila sa vyčerpaná a nemala o nič záujem dala sa nahovoriť na film „Hriešny tanec.“ Ako to sama zhodnotia? „Najskôr som to považovala za stratu času, myslela som, že sa nedokážem na film sústrediť, no na moje prekvapenie odchádzala som z kina, ako iný človek.“Urobme teda všetci a všetko preto, aby naše ciele smerovali k tomu, aby mobbing nemal šancu na našich pracoviskách. Ak naplníme tento cieľ, určite budeme mať dobrý vnútorný pocit a zaznamenáme aj očakávaný úspech v eliminovaní mobbingu.Cieľom mojich doterajších článkov bolo upozorniť na mobbing, upozorniť na to, že je to fenomén, ktorý sa vyskytuje aj na našich pracoviskách. Ak som uvádzala príbehy ľudí, tak som chcela poukázať na reálne a často nezvládateľné situácie týchto ľudí, na ich podlomené zdravie. Očakávala som diskusiu ku konkrétnemu problému, ku konkrétnej situácií. Myslela som, že získam názory a podnety, čo urobiť pre elimináciu mobbingu. Žiaľ u mnohých diskutujúcich sa to nelogicky zvrhlo mimo témy mobbingu.Zrejme im urobím radosť lebo chvíľu nebudem písať na tému mobbingu, ale to neznamená, že som sa prestanem tejto téme venovať. Mobbing je aj naďalej predmetom môjho záujmu, v súčasnej dobe sa zameriam na také aktivity, ktoré by mohli ľuďom pomôcť. Mám na myslí nie len tých, čo si mobbing zažili, ale najmä z hľadiska prevencie. Veď nakoniec prevencia je vždy lacnejšia pre každého, ako naprávanie škody, ktoré napáchal mobbing.Otváram diskusiu pre všetkých, ktorých téma mobbingu akýmkoľvek spôsobom zaujíma alebo ťaží. Skúsme nájsť spoločne odpovede na otázky: Čo konkrétne by mohli urobiť zamestnávatelia, odbory, psychológovia, lekári, právnici, sociológovia .... ?

Anna Čunderlíková

Anna Čunderlíková

Bloger 
  • Počet článkov:  433
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík:  CESTUJEM - SPOZNÁVAMPRÍBEHY ZO ŽIVOTAMALÁ RADA- VEĽKÝ OSOHÚSMEV, PROSÍM...RECEPTYSPOZNÁVAJ SÁM SEBA...KNIHA, KTORÁ MA DOSTALANA SLOVÍČKO, PROSÍM...ČO MI ŽIVOT DAL...ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝLRODIČOVSTVO

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu