reklama

Moja psychóza 1

„Asi to bude schizofrénia", oznámila lekárka. Za krátko som už stála pred dverami, s novou diagnózou a ťažobou na srdci.

Moja psychóza 1
(Zdroj: istockphoto.com)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nervózne som sedela na stoličke pred pani psychiatričkou. Vŕtala sa v mojej nedávnej minulosti, dávala mi všakovaké otázky. Musela som dopodrobna vysvetľovať aj to, ako ma chcela okradnúť veľká firma (tu v Nemecku je to bežné). Cítila som sa ako na výsluchu, a to som jej pôvodne chcela porozprávať o tom, ako sa mám, ako sa cítim. „Tak to bude zrejme schizofrénia“, vysloví zrazu. Krvi by sa vo mne nedorezal. Počula som dobre?

„Nie som si úplne istá, mal by vás naďalej sledovať váš psychiater. Ale vyzerá to na schizofréniu.“ Mne bolo, akoby ma niekto prefackal. Sedela som prilepená na stoličke a vôbec nevedela, ako mám na to reagovať. Moje myšlienky búrlivo lietali v mojej hlave sem a tam. Pani doktorka ma za chvíľu vypoklonkovala z ordinácie a ja som zostala bezradne stáť pred dvermi. Nevedela som čo robiť, kam ísť. Mám ísť doprava či doľava? Doľava sa ide ku kuchynke, kde vysedávajú moji spolupacienti a debatujú. Na to som chuť nemala. Doprava sa ide von z kliniky, kde pri stole vysedávajú moji spolupacienti a fajčia. Určite by chcel niekto so mnou debatovať a na to som nemala ani pomyslenie. Potrebovala som byť sama, so svojimi myšlienkami. Chvíľu som tam bezradne stála, až som sa rozhodla ísť za svojou psychologičkou. Tá mi predsa hovorila, že mám „len“ ťažkú depresiu s psychotickými príznakmi. O žiadnej schizofrénii reč nebola. Vykročila som k jej ambulancii a sadla si oproti na stoličku. Po chvíli aj vyšla, povedala som jej, že s ňou potrebujem hovoriť. „Neskôr, mám príjem“, oznámi mi, a zabuchne za sebou dvere. Príjem, to znamená, že prijíma nového pacienta do nášho denného stacionára a robí s ním vstupný rozhovor. Tak tam sedím a čakám. Už nedokážem zadržať slzy, ktoré sa derú von.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sedím a čakám. Čakám a sedím. Mám pocit, že už to nevydržím. Nemôžem tu ďalej čakať v tomto stave. Vybehnem von a sadnem si na tú najvzdialenejšiu lavičku v našom malom parku. Potrebujem byť sama. Už sa nemusím pretvarovať, dávam voľnosť svojim emóciám a slzy mi nekontrolovane tečú. Do toho aj vzlykám, našťastie ma nikto nepočuje. Sedím a vzlykám tam pomerne dlho, keď sa v diaľke zjaví postava, ktorá smeruje ku mne. Je to psychologička, ale nie moja. Moja je stále zaneprázdnená a musím na ňu čakať niekoľko dlhých hodín. Ale teraz je tu táto, nazvime ju Slávka. (Budem sestričkám a psychologičkám dávať mená, aby ste sa v tom nestrácali. Keďže žijem v Nemecku, všetky sú Nemky, napriek tomu im budem dávať slovenské mená). Slávka si sadne ku mne na lavičku, súcitne na mňa pozrie a zisťuje, čo sa mi stalo. „Pani doktorka mi povedala, že mám asi schizofréniu“, vzlyknem. „A čo je na tom také zlé? Čoho sa bojíte?“ To myslí vážne? Predsa neexistuje horšia choroba, ako schizofrénia!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pani zlatá, to nie je len trochu horšia chrípka. Ste prelezená rakovinou. Ale nie som si istá. Ďakujem, dovidenia. A pošlite ďalšieho.

Pani Slávka sa ma snaží utešovať, ale celé je to len o tom, že čo je preboha také zlé na schizofrénii, dnes sa tá choroba už dá vcelku dobre liečiť a nemám si kvôli tomu robiť starosti.

10 až 15% schizofrenikov ukončí svoj život samovraždou. 40% sa o to aspoň pokúsi. Priemerná dĺžka života schizofrenika je 48 rokov, v porovnaní so 77-timi rokmi na Slovensku. Z toho je jasne vidieť, že schizofrenici šťastím zrovna neprekypujú a napriek všetkým liekom, antipsychotikám, psychoterapiám a kadejakej liečbe je to stále veľmi vážna choroba.
Zdroje: O nemoci, která se nazývá Schizofrenie, Martin Jarolímek; geograf.in

---

Idem na stránku svojho obľúbeného internetového kníhkupectva. V košíku mám z minula 12 kníh, vyskočí na mňa kniha o starovekom Ríme. Rada čítam históriu. Teda som čítala. Stisne mi srdce. Neveriacky pozerám na knihy, ktoré som si ešte pred troma týždňami chcela prečítať. Cítim hrozný smútok z toho, ako sa môj život otočil o 180 stupňov v tak krátkom čase. Ešte pred takou chvíľkou bol úplne iný. Zarosia sa mi oči, keď knihy z košíka jednu po druhej presúvam do wishlistu. Prečítam ich ešte niekedy? A nahradzujem ich knihami o schizofrénii. Rýchlo kúpiť, zaplatiť a zavrieť. Musím odtiaľ preč. Môj život už nikdy nebude ako predtým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najhoršie čo sa vám môže stať je, keď stratíte sami seba. Keď už nemôžete veriť svojim myšlienkam, svojmu mozgu a prípadne i zmyslom.

Anna Romanová

Anna Romanová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  55x

Volajte ma Anička. Momentálne žijem v Nemecku a navštevujem tu psychiatrický stacionár. Chcem písať o svojej psychóze, ktorá ma tu zastihla, aj o iných psychických chorobách. Budem písať o tom, ako sa s touto chorobou vyrovnávam, moje pocity, ale zabrdnem aj do svojej minulosti. Pre mňa to bude skvelá forma psychoterapie, lebo sa z toho môžem vyrozprávať. Pre iných psychotikov to môže byť užitočné, lebo budú vedieť, že nie sú sami. A psychicky zdravým to môže pomôcť pochopiť nás, tých na okraji spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu