<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Zuzana Antolová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/antolova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Malý princ</title>
      <description>Niekedy, keď je už všade tma a ticho a všetko spí, počujem jeho plač. Vtedy rozmýšľam, koľko reality sa premieta do tých ťažkých snov, nespočetných nočných môr, čo sužujú jeho krehkú detskú dušu. Zakrádam sa po špičkách, pod zámienkou, že potrebujem pohár vody z kuchyne, skontrolovať či je zlý sen už na ústupe. Zasiahnuť? Zo slov, ktoré vyslovuje, mi naskakuje husia koža, nohy prirastú k podlahe, ľadová ruka zovrie srdce a drví, drví. Strach má zvláštnu príchuť. Vibruje v žalúdku, roztrasie kolená, cítim ho v horkosti pod jazykom. Radšej nesnívaj, dieťa. Odkrádam sa preč. Našťastie, človek si na väčšinu snov ráno nespomína. Aj Malý princ zabúda. Alebo o nich iba nehovorí?</description>
      <guid isPermaLink="false">39e77638-85df-4cc6-9e5d-8e06b42b2a5a</guid>
      <pubDate>Mon, 11 Feb 2008 08:09:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/maly-princ</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stále hľadám</title>
      <description>Pátram po ňom v dave. Ticho stojím v ponurom šere preplnenej stanice, bokom od valiacich sa más a tvárim sa, že na niekoho čakám. Vlastne.. Nie je to pretvárka. Naozaj čakám. Cítim však, že ho tak skoro neuvidím. Pretože práve teraz o to konečne stojím. Čas hrá neustále proti mne, dennodenne sa vystatuje svojou prevahou. A momentálne zdá sa odsypáva príliš pomaly. Koľko rokov musí ubehnúť, kým sa opäť stretneme?</description>
      <guid isPermaLink="false">ca2488dc-a4a5-4d0c-b49f-02760fe0048a</guid>
      <pubDate>Mon, 14 Jan 2008 11:14:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/spolocnost/stale-hladam</link>
    </item>
    <item>
      <title>Oneskorený vianočný dar</title>
      <description>Tesne pred Vianocami som sedela vo vlaku, cestujúc na svoju poslednú tohtoročnú skúšku. Celonočné dolaďovanie učiva a dlhé cestovanie spolu s mojou neslávnou schopnosťou zaspať v akúkoľvek hodinu v akomkoľvek dopravnom prostriedku si vyžiadalo svoju daň a tak nečudo, že rytmický klepot kolies ma čoskoro uspal. Nebyť hlásenia, prespala by som cieľ cesty aj skúšku. Dezorientovane som sa napochytro omotala hrubým šálom, zababušila do bundy a vybehla do nezvyčajne mrazivých ulíc. Až v škole som si uvedomila, že mi čosi chýba.</description>
      <guid isPermaLink="false">1f04bd4e-5bce-41a6-af83-a8ca4507f326</guid>
      <pubDate>Sun, 30 Dec 2007 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/nezaradene/oneskoreny-vianocny-dar</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako deti prichádzajú o ilúzie</title>
      <description>Keď som bola ešte dieťa, myslím naozaj dieťa, nie iba dušou, lebo tak sa občas cítim doteraz, verila som všeličomu. Mala som svoje tajné sny, detské túžby, čarovné predstavy a príliš bujnú fantáziu. Skutočne som verila na Ježiška, sobov a škriatkov, víly a anjelov, princezné a drakov. Verila som, že keď budem zlá, odnesie si ma čert, a keď budem klamať, narastie mi dlhý nos ako Pinokiovi. Rovnako som verila, že Mikuláš skutočne existuje. Až kým ma ujo Tóno nepripravil o túto ilúziu.</description>
      <guid isPermaLink="false">f2603a74-e845-48a6-aa81-af2af22cc850</guid>
      <pubDate>Wed, 05 Dec 2007 07:56:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/nezaradene/ako-deti-prichadzaju-o-iluzie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stratené myšlienky</title>
      <description>Ležím v tichu tmy a pozorujem svetlá reflektorov prechádzajúcich aút. Prebehnú po odostretých žalúziach, odrazia sa na ich lesklom povrchu, lámu sa v rôznych uhloch, kreslia obrazce na bielu stenu a rýchlo miznú. Strácajú sa v nenávratne, presne tak ako moje myšlienky. Únava ma opäť raz obišla, tiež sa stratila, celkom ako tie myšlienky. Som tu len ja a bodavá bolesť. Bolesť chorej duše môže byť stokrát neznesiteľnejšia ako bolesť fyzická, no dnes si tým nie som celkom istá.</description>
      <guid isPermaLink="false">e7914461-8e32-42ab-83e8-ae983379d9ea</guid>
      <pubDate>Thu, 29 Nov 2007 00:36:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/stratene-myslienky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Príhodný deň pre smrť</title>
      <description>Dušičková nálada ma tento rok zastihla, teda aspoň podľa kalendára, o čosi neskôr. Žiaden vzdor nepomohol, chytila sa ma pevne. Nebohý starký, na ktorého si tak málo pamätám, zvykol vravievať, že sviečka sa nesmie zapáliť od inej horiacej sviečky. Ak by sa tak stalo, ukradli by ste tým niekomu dušu a spolu s ňou vzali aj život. Neviem či mal na mysli iba sviečky dušičkové, pálené ako pamiatku na zosnulých, alebo sviečky vo všeobecnosti. Túto povedačku som celé roky podvedome dodržiavala a ťahala ruky preč aj ostatným, keď sa schyľovalo ku krádeži.</description>
      <guid isPermaLink="false">0aaa40c1-4f17-4d18-ba68-b446a0f98a5c</guid>
      <pubDate>Tue, 06 Nov 2007 10:05:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/prihodny-den-pre-smrt</link>
    </item>
    <item>
      <title>Moje obľúbené blogy na sme.sk</title>
      <description>Priebežne dopĺňaný abecedný zoznam obľúbených blogerov, ktorých články si nikdy nenechám ujsť. Tých, ktorých články rada čítam, však neustále pribúda, pretože v podstate takmer každý bloger občas napíše článok, s ktorým sa dokážem stotožniť.</description>
      <guid isPermaLink="false">e83dfbd7-25d7-4e11-840d-06bfcf90170f</guid>
      <pubDate>Thu, 01 Nov 2007 00:53:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/moje-oblubene-blogy-na-sme-sk</link>
    </item>
    <item>
      <title>Chceš ma? Zn.: Vychovať a vrátiť</title>
      <description>Som tvoj. Budem s tebou dvadsaťštyri hodín denne. Nepohnem sa od teba na krok, budem ti stále v pätách. Pôjdem s tebou do školy aj do práce, do kaviarne či reštaurácie, skočíme do banky, navštívime lekára, vybavíme zubára, budeme spolu nakupovať, povozíme sa v autobuse. Lebo všade tam budem neskôr doprevádzať aj svojho nevidiaceho pána.</description>
      <guid isPermaLink="false">612ecc75-9d26-43fb-9dd4-e66b2f5c37f0</guid>
      <pubDate>Tue, 30 Oct 2007 10:22:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/nezaradene/chces-ma-zn-vychovat-a-vratit</link>
    </item>
    <item>
      <title>O geste jedného vodiča</title>
      <description>Pár dní to už naozaj vyzeralo tak, že zima definitívne zvíťazila a tohtoročná jeseň je už len spomienkou. Jeseň a zima však usúdili, že na zimu je predsa len ešte priskoro. A tak zima, hoci neochotne, ustúpila a uvoľnila ešte na pár dní miesto jeseni. Takmer nepretržite prší, už štvrtý deň a tretiu noc. Mierne sa oteplilo. Včera po rannom daždi obschli chodníky i cesty, kaluže dažďovej vody však zostali. Kamsi som sa náhlila a pri svojej pochôdzke som natrafila na jednu takúto kaluž. Asi tridsať metrov dlhá.</description>
      <guid isPermaLink="false">4bae4fc4-46fb-4d5b-8fba-140e9ef93ef9</guid>
      <pubDate>Thu, 25 Oct 2007 08:17:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/o-geste-jedneho-vodica</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bez svedomia</title>
      <description>Potrebovala sa na chvíľu stratiť. Preč od neho. Nechcela prespať u nás. Keď zaspí, vkradne sa domov. Chcela sa len prechádzať. Brázdime tmavé ulice, dýchame ľadový vzduch, z úst vypúšťame biele obláčiky zrazenej pary, každá v tichej samote svojich myšlienok. Nad chodníkmi sa vznáša hustá lepkavá hmla októbrovej noci, pod nohami šuštia mŕtve listy, čo dávno stratili pestrú jesennú farbu. Zostali mdlé, hnedé, obalené mrazom, preto tak vrždia pod topánkami.</description>
      <guid isPermaLink="false">18deffc5-b0bd-477d-b3aa-ed5d4aaefe6d</guid>
      <pubDate>Tue, 23 Oct 2007 13:32:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/spolocnost/bez-svedomia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ľudia si musia pomáhať</title>
      <description>Stmievalo sa. Vybrala som sa vysypať smeti. Plastový sáčok sa mi zdal naspodu akýsi natrhnutý. Nechcela som vytratiť polovicu odpadkov, zanechať po sebe odpadkovú cestičku a potom sa vracať a zbierať ich, tak som pre istotu vzala aj kôš. Ako som predpokladala, polovica odpadkov zostala v koši. Ako som sa nahýňala nad bedňu, kôš sa mi vyšmykol a skončil v nej. „No do pekla, čo teraz?“ vyletelo zo mňa nechtiac nahlas.</description>
      <guid isPermaLink="false">38f16399-d015-401b-bbac-8703a9555ec1</guid>
      <pubDate>Thu, 11 Oct 2007 09:10:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/ludia-si-musia-pomahat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Znovuobjavené</title>
      <description>Myšlienky... Netušené prepojenia medzi predstavami a skutočnosťou. Kombinácie, náhle záblesky i jednoduché zaraďovanie slov. Aké množstvo ich zostalo medzi Vami? O koľkých nevieme z jednoduchého dôvodu: nenapísali ste ich. Iba prežili, obdarovali náhodných poslucháčov a potom na ne zabudli. Otvorte dvere do sveta fantázie, zachyťte krehké nevšednosti.</description>
      <guid isPermaLink="false">92a3e951-cda2-4180-b290-9ee66d606624</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Oct 2007 14:20:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/znovuobjavene</link>
    </item>
    <item>
      <title>Branko</title>
      <description>Stretávam ich takmer denne. Počas teplých slnečných dní i dažďových pľuští. Nikdy nevynechajú pravidelné prechádzky. Branko a jeho otec. Branko pokojne sedí na vozíčku, otec ho tlačí a tichým hlasom upozorňuje na okolie, ukazuje letiace lietadlo, hniezdo akýchsi vtáčikov na neďalekom strome, zbiera gaštany a podáva ich Brankovi. Bývajú neďaleko, no viem o nich iba málo. Neviem či má Branko súrodencov, neviem či vôbec má mamu. Môže byť asi v mojom veku. Mama mi kedysi dávno, keď som sa vypytovala, vravela, že Branko prekonal detskú mozgovú obrnu.</description>
      <guid isPermaLink="false">71799756-760e-43c9-be46-68a3a4e84828</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Oct 2007 13:15:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/branko</link>
    </item>
    <item>
      <title>Schválnosti</title>
      <description>Schválnosti v praxi. Ponáhľaš sa, stojíš na zastávke a čakáš na autobus, ktorý vždy mešká, no dnes prišiel, a žiaľ aj odišiel skôr. Keď slnko hreje, vláčiš so sebou dáždnik, no práve dnes, keď sa nebo rozhodlo, že bude smokliť, nechal si ho doma. V banke, na pošte, či v obchode si vyberieš rad, kde podľa vlastného uváženia stráviš najmenej času. Omyl. Výber bol očividne nie príliš šťastný. Nekúpil si si miestenku, pretože týmto vlakom o takomto čase necestuje takmer nikto. Opäť omyl. Študenti po prázdninách hromadne mieria na internáty a teba čaká niekoľko hodín státia.</description>
      <guid isPermaLink="false">a0db3cca-9bf8-4452-9251-c664dae5da27</guid>
      <pubDate>Mon, 08 Oct 2007 11:03:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/spolocnost/schvalnosti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako nás čas mení</title>
      <description>Nemôžem povedať, že je bacuľka, ale nie je ani najútlejšia. Nemá najmodernejší účes, ani najnovší odtieň najmódnejšej farby. Nemá fajnové háby, ani hlboký výstrih, iba jednoduchý rolák. Nemá štvorcentimetrové nechty, ani silný make-up. Jej tvár zdobí iba úsmev. Taká normálna, celkom obyčajná baba. A predsa púta pozornosť väčšiny mužov. V čom spočíva jej čaro?</description>
      <guid isPermaLink="false">06d94ac2-6731-4c00-96a5-0da2d0ec6822</guid>
      <pubDate>Tue, 02 Oct 2007 09:19:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/ako-nas-cas-meni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na hrane</title>
      <description>Koľko krát môže človek zomrieť?  Koľko sklamania unesieš na svojich pleciach? Koľko krát sa môže človek zamilovať?  Koľko snov osud spáli, kým dopadneš na dno? Koľko krát môže človek povedať nie?</description>
      <guid isPermaLink="false">44b5aae9-e263-459f-9e1c-25e88730361c</guid>
      <pubDate>Fri, 28 Sep 2007 12:15:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/na-hrane</link>
    </item>
    <item>
      <title>Otcove slzy</title>
      <description>Situácii keď som videla otca plakať, bolo veľmi málo. Zväčša je to len vo veľmi vážnych životných okamihoch. Nie je z tých, ktorí dávajú najavo svoje pocity, najmä tú nežnejšiu stránku. Chlapi predsa neplačú. Videla som ho plakať, keď pochovával otca. Plakal, keď pred dvoma rokmi opustila, po mnohoročnom boji s rakovinou, tento svet jeho mladšia sestra. Ale keď sa lúčil s ním, neplakal.</description>
      <guid isPermaLink="false">a45a51cb-c910-4923-8ada-13a01ce83568</guid>
      <pubDate>Thu, 27 Sep 2007 14:14:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/otcove-slzy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hľadám</title>
      <description>Stretli sme sa presne tri krát. A každé z tých stretnutí bolo iné. Možno mi ho osud ešte niekedy postaví do cesty. Vlastne v to dúfam. Budem ho nosiť pri sebe, aby som mala možnosť vrátiť ti ho, milý neznámy.</description>
      <guid isPermaLink="false">b1480ba7-a864-408f-b850-4aae7d432f0c</guid>
      <pubDate>Tue, 25 Sep 2007 09:46:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/spolocnost/hladam</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nedocenená</title>
      <description>Väčšinou píšem články, odrážajúce určité okamihy môjho života. Moje pocity, emócie, to ako vnímam určité udalosti. Ale dnes, dnes to nebude o mne. Vlastne aj o mne, ale iba okrajovo, lebo veľkú časť opäť zohrávajú moje spomienky. Podnetov napísať tento článok bolo hneď niekoľko, medzi nimi i udalosť odohrávajúca sa pár dní dozadu a takmer súbežne s ňou istý článok (či skôr akási fotodokumentácia) od Milana Barloga, prečítaný tu na blogoch.sme.sk.</description>
      <guid isPermaLink="false">5b9bc147-6805-4212-84c4-2a80c0560d83</guid>
      <pubDate>Tue, 18 Sep 2007 18:29:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/spolocnost/nedocenena</link>
    </item>
    <item>
      <title>Strácam</title>
      <description>Existuje väčšia temnota ako tá s ktorou bojujeme. Je to temnota duše, čo stratila svoju cestu. Horšia ako smrť tela je smrť nádeje. Smrť snov. (GQuan)</description>
      <guid isPermaLink="false">260bbddb-e9b1-49b2-93de-d5253bad8de4</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Sep 2007 19:35:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/stracam</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď sú anjeliky hladné</title>
      <description>...alebo:  Niekedy dokážu ľudia prekvapiť, keď to najmenej očakávame. V každom z nás je skrytý kúsok empatie pre druhých.</description>
      <guid isPermaLink="false">283f1951-2e79-4019-8b22-333c8b93a32c</guid>
      <pubDate>Wed, 12 Sep 2007 13:10:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/spolocnost/ked-su-anjeliky-hladne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krása „nemých“ slov II.</title>
      <description>Nemých. Tých napísaných. Často majú väčšiu silu, ako tie vyslovené.</description>
      <guid isPermaLink="false">67a98122-9f2d-4384-af6a-d0fd3da072ea</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Sep 2007 11:02:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/kultura/krasa-nemych-slov-ii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Včerajší list</title>
      <description>Sadla na mňa melancholická nálada. Vystriedala tú bujarú, príliš spokojnú z predošlých dní, strávených v inom svete. Možno prišla s dráždivým kašľom, čo mi momentálne znepríjemňuje život. Zabalená v huňatej deke, skrývajúca sa pred dotierajúcim chladom, s obľúbeným hrnčekom jasnožltej farby po dúškoch chlípem lipový čaj s medom a citrónom. Lipový čaj na prechladnutie, citrón na prípadnú teplotu. Nechce sa mi nič robiť, ani pohnúť, aby chlad nemal šancu znova zaútočiť.</description>
      <guid isPermaLink="false">95a22799-43a0-4ece-b1f1-f19f53f6d632</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Sep 2007 08:07:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/vcerajsi-list</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rande (Chlapci, chlapci... Takto sa baby nebalia)</title>
      <description>Kaviareň. Klebetíme s Danielkou. Tešíme sa, že sa po dlhej dobe opäť vidíme. Prichádza ona a on. Ona sa zjavne necíti dobre, úzkostlivo sa rozhliada okolo seba. On jej dvorne odsúva stoličku. Objednávajú si. Stolíky sú až zúfalo blízko seba. Nedá sa nepočúvať. Rande naslepo. Vidina lásky cez internet?</description>
      <guid isPermaLink="false">fff60048-888a-4e87-96ac-ebb7446799a4</guid>
      <pubDate>Wed, 05 Sep 2007 13:11:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/rande-chlapci-chlapci-takto-sa-baby-nebalia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krása „nemých“ slov</title>
      <description>Nemých. Tých napísaných. Často majú väčšiu silu, ako tie vyslovené.</description>
      <guid isPermaLink="false">9f02b397-7635-4014-b8c7-92ac49db85d6</guid>
      <pubDate>Tue, 04 Sep 2007 05:29:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/kultura/krasa-nemych-slov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď sú spomienky na obtiaž</title>
      <description>Zrýchlený dych. Srdce búši v šialenom rytme, vynecháva akoby nestíhalo. Vlna tepla... Chlad... Zimomriavky... Mihajúce sa spomienky. Sucho v ústach, stiahnuté hrdlo nevydá jediný hlások. Pľúca odmietajú pracovať. Zdrevenené nohy, neschopnosť pohnúť sa z miesta. Paralýza vlastným strachom. Strach ovláda. A nedá dýchať.</description>
      <guid isPermaLink="false">90291c92-273c-4f74-8b6a-38b281773885</guid>
      <pubDate>Sun, 02 Sep 2007 20:07:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/ked-su-spomienky-na-obtiaz</link>
    </item>
    <item>
      <title>Flower story... alebo: Ak Albert skape, je po mne</title>
      <description>Pred časom som od drahého dostala do daru rastlinku. Vyhlásil že ak ho milujem, o Alberta (rozumej rastlina) sa postarám a ak ho naozaj milujem, Albert (skrátene Albi) moju láskyplnú starostlivosť aj prežije. Vysvetlil mi, že vraj ak niekoho ľúbite, staráte sa o vec od neho s láskou, akoby ste sa starali o milovaného človeka. Takto sa vraj presvedčí, že sa raz o neho postarám. So zvláštnym úsmevom mi zložil do rúk ten poklad a spokojne odkráčal. Chcela som namietnuť, že to nebude dobrý nápad... Ale dar je dar.</description>
      <guid isPermaLink="false">ac853629-06b6-44a6-8613-f91f3acfca9a</guid>
      <pubDate>Wed, 29 Aug 2007 17:41:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/nezaradene/flower-story-alebo-ak-albert-skape-je-po-mne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Akoby sa vrátil čas</title>
      <description>To isté miesto. Podobná situácia. Ale iný dátum a iné dieťa. „Keď ja budem veľká, budem mať veľa, veľa, veľa detí. A nikdy, nikdy ich nenechám samé. Aby sa nebáli...“</description>
      <guid isPermaLink="false">d139b72f-02a8-4623-bfb8-74dc16aef1b3</guid>
      <pubDate>Thu, 23 Aug 2007 19:42:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/lifestyle/akoby-sa-vratil-cas</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nudní</title>
      <description>Už ma unavujete. Áno, ste nudní. Sterilní. Neoriginálni. Bez fantázie.</description>
      <guid isPermaLink="false">d323f7cc-85a6-42db-9c22-260dcbae2039</guid>
      <pubDate>Mon, 20 Aug 2007 19:29:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/nudni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nemohli by ste nám prispieť?</title>
      <description>...alebo: Ako si jednoducho zarobiť počas cestovania</description>
      <guid isPermaLink="false">f942382e-99f6-464b-9a8f-d97c80c69e29</guid>
      <pubDate>Mon, 13 Aug 2007 12:28:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/spolocnost/nemohli-by-ste-nam-prispiet</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo mi napadne občas, keď za oknom prší</title>
      <description>Milovať sa s Tebou v daždi, to ma veľmi, veľmi dráždi. Kvapky tečú po tele, bozkami ich zotrieme.</description>
      <guid isPermaLink="false">0fe4a98c-f180-4fb8-82ff-81a8a31caff5</guid>
      <pubDate>Sun, 05 Aug 2007 23:14:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/poezia/co-mi-napadne-obcas-ked-za-oknom-prsi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aké by to bolo...</title>
      <description>Aké by to bolo vystúpiť opäť z autobusu pri mohutnej starej lipe, obkolesenej lavičkou v ošúchaných farbách krikľavej červenej a žltej a pustiť sa ulicou pozdĺž potoka, okolo schátraného kaštieľa a potom prvou ulicou doprava až na jej úplný koniec.</description>
      <guid isPermaLink="false">3e78499e-bbcc-45c4-9f37-90bb726aa0ce</guid>
      <pubDate>Fri, 03 Aug 2007 20:21:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/antolova/sukromne/ake-by-to-bolo</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
