Žena dvoch mužov

Tam, pri jednom z nich, sa náhodou spoznali. Dvaja zrelí ľudia. A vtedy, za neprítomnosti jej manžela, sa do seba zaľúbili. Nečakane, nepredvídane- tak, ako prichádza iba láska.Franceska celý život tají pred svojim manželom túto epizódu, ku ktorej sa priznáva až po svojej smrti vo svojom denníku pred svojimi dvoma deťmi. Tie sú, samozrejme, nič netušiac, šokované. Spočiatku ju odsudzujú, pohoršujú sa, avšak keď dočítajú denník, s posvätnou úctou pred jej urnou ho zatvoria. V ňom priznáva, že vo svojom živote milovala ozajstnou láskou dvoch mužov- manžela Richarda, a náhodného pocestného Roberta, oboch súčasne.Motív stojí za zamyslenie. Je otázne, či je možné milovať dvoch ľudí naraz a bez pochybností. Možno Franceska v každom z nich našla niečo iné zo svojej osobnosti, dve zložky svojho ega, ktoré v jednom človeku nenachádzala. Potom je otázne, či by iba s jedným z nich bola šťastná. Napriek tomu ona priznáva, že s Robertom nemôže ujsť od rodiny, lebo by to už nebolo to „pravé orechové“, ich láska by stratila svoje čaro. Zároveň konštatuje, že miluje aj svojho manžela a jej dospievajúce deti ju teraz najviac potrebujú. Tu vidieť istý znak zodpovednosti, keď sa rozhodla ostať so svojou rodinou a neodísť s náhodným neznámym. Osobne si myslím, že sa rozhodla správne, keď nepodľahla nečakanej ľúbostnej epizóde, ktorú ona nazýva láskou. Ale čo my vieme, možno to láska (s Robertom), aj keď kratučká, naozaj bola.V každom prípade svojím rozhodnutím ukázala, že aj v láske je potrebné riadiť sa rozumom. Toto sú rozhodnutia silného človeka. Možno nám autor príbehu chcel týmto ukázať, ako sa zachovať v podobnej situácii a iba ten, kto sa v nej už ocitol, vie, aké je to ťažké- držať city pod kontrolou....