K obľúbeným turistickým podujatiam v pohorí Tribeč patrili nenáročné túry za poznávaním prírodných krás a histórie horného Požitavia.
Po vstupe Slovenskou bránou do dolín Tekova viedli v stredoveku strategicky významné obchodné cesty dolinami Hlboká, Drahožická a Uhrovská medzi dominantnými vrchmi Sokolec a Veľká Ostrá. V súčasnosti sú to miesta pod názvom Krížne cesty, kde sa turisti zatúlali po prechode Hlbokej doliny mimo turisticky značkovaných chodníkov. Táto oblasť horného Požitavia je bohatá na horniny a minerály, ktoré poznávali turisti pod vedením Mgr. Gregora Turčana, zakladateľa banského múzea v Obyciach a jedinečnej expozície minerálov a hornín svojho druhu na Slovensku. V obci Hostie, ktorá je okrajovou obcou v najvýchodnejšej časti Tribeča v kotline horskej skupiny Razdiel a Pohronského Inovca Sokolec sa organizovali mnohé turistické podujatia. Pochod po Kapolkovom chodníku, IX. ročník turistického zjazdu SNP v roku 1962 a Po stopách zašlej slávy Obycko–Kostoliansko–Hostianskych baníkov, ktorého 1. ročník viedol z Obýc cez Včelár do Hostí a Topoľčianok.
Hlboká dolina, ktorej časť sa v minulosti nazývala Karlova dolina, je ako stvorená pre cyklotúry s osobitými prírodnými krásami a zaujímavou minulosťou so zákazom vstupu pre vozidlá, ktorá je dlhá takmer 15 km. Preteká ňou zlatonosný Hostiansky potok, ktorým prechádza značkovaný chodník do Jedľových Kostolian pri horárni Skýcovský mlyn, kde sa otvárajú pekné výhľady na osadu Modoš a Drieňovú. Cesta pokračuje k vstupu do Nitrolínskej doliny a neskôr za Kamennými vrátami do Nestašovej doliny, kde kedysi ťažili drevo a spúšťali ho do doliny vo veľkých skládkach a po úzkokoľajnej železnici zvážali na železničnú stanicu v Topoľčiankach. Železnica ďalej viedla do obce Hostie k dnešnému amfiteátru a pokračovala lesom nad Hostianskym potokom pod osadou Modoš, kde sa rozdvojovala. Jedna trasa viedla popri bani Viktória smerom na Jedľové Kostoľany a pokračovala pozdĺž Žitavy do Žiarov. Druhá vetva smerovala do Hlbokej doliny až k Veľkému Poľu, kde sa rozvetvovala do jednotlivých dolín Rázdiela. Celková dĺžka trate predstavovala 37,5 km. Okrem prepravy dreva slúžila železnica ako dopravný prostriedok pre obyvateľov okolia a v súčasnosti by bola vzácnou turistickou atrakciou.
Za horárňou Koborno s novovybudovanou studničkou pokračuje cesta k starému polesiu, nad ktorým sa nachádza Černákov kút a povyše o niečo ďalej Nemecký kút. Na opačnej strane Hlbokej doliny stojí najstaršia horáreň Husárka, ktorá slúži iba ako sklad pracovného náradia a útulok pre lesných robotníkov. V tejto prekrásnej prírodnej oblasti dominuje jazero Husárka svojimi osobitými prírodnými krásami. Hlavná cesta na konci doliny pokračuje okolo kryštálovo čistého prameňa vody ohradeného pletivom so strmým výstupom lesnou zvážnicou na Krížne cesty, kde sa otvárajú pekné výhľady na Sokolec a ponúkajú ďalšie možnosti poznávania prírodných krás horného Požitavia. Druhá cesta vedie prechodom malého potôčika na Veľké Pole, kde sa severovýchodne od vrchu Rázdiel vypína najvyšší vrch v okolí Veľká Ostrá, pod ktorým pramení zlatonosný Hostiansky potok s viacerými prítokmi.
Na túrach regiónom Požitavia aj turisti patrili k návštevníkom vzácnej historickej pamiatky na Vozokanskom poli neďaleko Zlatých Moraviec, kde sa nachádza pamätník víťazstva nad Turkami v roku 1652 pod vedením Adama Forgáča a slovenského ľudu. Dielo sochára Vojtecha Markupa 860 kilogramová bronzová socha leva na kamennom podstavci z roku 1896 vstúpila do histórie ako jediná monumentálna pamiatka na Slovensku európskeho významu. V roku 2013 pri pokuse o odcudzenie Vozokanského leva zlodejmi ktorých napadli sršne, vážne poškodený pamätník sa vrátil po reštaurovaní na svoje pôvodné miesto v roku 2018.
Krásne túry Hlbokou dolinou na Krížne cesty pod Sokolcom a výstupy na kremencové bralá Veľkého Lysca a rozlúčky so starým rokom na horách sa v živote turistov stali silvestrovskou tradíciou. Patrili už neodmysliteľne k tým najkrajším turistickým podujatiam roka. Rozmary počasia v tomto zimnom období prinášali zážitky z teplého počasia a peknými výhľadmi na Ploskú, Svinec, Veľký Tribeč, do Kostolianskej kotliny, ale i na kontúry hôr Pohronského a Považského Inovca.
Veľký Lysec sa stal pre milovníkov lezenia malým horolezeckým rajom po kremencových stenách s výškou 30 m s možnosťami skobovania v skalách s 33 výstupmi klasifikácie III. až VI.. Na pomenovaných skalných útvaroch sa v minulosti konali horolezecké zrazy.
100 rokov organizovanej turistiky LXIV.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984. Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Mgr. Gregor Turčan a Martin Benček z rozprávania Valenta Ďuriača, Obec Hostie ako ju nepoznáme, Požitavské noviny v roku 2000
Tríbeč Pohronský Inovec, Turistický sprievodca ČSSR, 1983
