
Turisti organizovali množstvo podujatí aj na Benát, nad ktorým sa vypínajú obrysy mohutných čiernych obrov s dreveným dvojramenným krížom, symbolom Slovenska a odkazom Cyrilometodejskej tradície našich predkov, ktorí vložili toľko umu do našich ľudových prísloví.
V rámci otvorenia jarnej turistickej sezóny v roku 2017 viedla prvá pešia túra KST MO Zlaté Moravce na Benát (692 m). Turistického podujatia prebúdzajúcou jarnou prírodou sa zúčastnili aj žiaci turistického krúžku zo Základnej školy Tesárske Mlyňany. Na Benát nazývaný aj Kamenné vráta sa turisti vydali jednou z východiskových turistických oblastí do pohoria Pohronský Inovec cez obec Machulince Hlbokou dolinou a pokračovali cez Obycké lúky pod Hrádkom a Hradeckou lúkou a časť turistov vystúpila klasickou cestou zo Žitavian. Hora vítala svojich návštevníkov chladným veterným počasím s krásnymi výhľadmi, ktoré sú považované za najlepšie v pohorí. Neopakovateľnú atmosféru v každom ročnom období ponúka svojim krásami megalitov vytvorené erozívnou činnosťou počas niekoľkých miliónov rokov, ktorú dotvára nad horou čaro vychádzajúceho slnka Celá lokalita bizarných útvarov neovulkanických andezitov, ktoré sa miestami vynímajú do výšky 15 m, patrí geomorfologicky do oblasti Slovenského stredohoria.





Často opisovaný a obdivovaný vrch Pohronského Inovca s andezitovými sopečnými útvarmi býva cieľom mnohých turistických podujatí. Pravidelne sa organizovali Novoročné výstupy na Benát, rodinné výlety s deťmi ale aj populárne mládežnícke súťažné podujatia Základných škôl o Zlatý pohár primátorky mesta Zlaté Moravce Ing. Serafíny Ostrihoňovej s odbornými prednáškami, tombolou a opekaním pri ohni. Na jeseň organizovaním večerných výstupov a osláv zapálenia Vatry zvrchovanosti a vo veľkej miere výstupy neorganizovaných turistov, milovníkov aktívneho oddychu a prírodných krás Inoveckého pohoria.
K veľkým obdivovateľom megalitov na Benáte patril predseda KST pri TJ Calex Emil Záhorec predovšetkým ako milovník prírody, fotograf a autor zaujímavých článkov prírodných krás a histórie Zlatých Moraviec v Požitavských novinách.




Pekný zážitok z nedeľnej túry umocnili aj prvé jarné kvety, ktoré pôsobia rôznofarebne najmä bohatou vegetáciou Scily a Chochlačky. Benát je domovom aj vzácnej flóry s množstvom chránených druhov rastlín s teplomilnou vegetáciou. V najsevernejšom výbežku jeho Panónskej flóry možno nájsť Klinček pyšný a v jeho blízkosti Starček Ovirský, ktorý tiež patrí k najohrozenejším druhom kveteny, ktorá je ich jedinou lokalitou v Pohronskom Inovci. Okrem stále sviežej zeleni machov, sleziníkov a sladičov na skalách aj kvietky Zvončeka trstnatého. K najviac rozšíreným vzácnym rastlinám na Benáte patrí Horec pľúcny a Ľalia zlatohlavá, ktoré sú zapísané v zozname Červenej knihy najviac ohrozených druhov flóry na Slovensku. V jesennom období tu možno nájsť zo vzácnej flóry Slovenska aj vzpriamené stonky Mesačnice trvácej s mesiačkovými semenami.
Súčasťou sopečnej hory je upravený prameň vody pod Benátom, vrcholová vyhliadka s impozantnými výhľadmi do širokého okolia, orientačná ružica, vrcholová schránka a osadený Slovenský dvojkríž. Benát bol kedysi pod patronátom KST TJ Calex a víta turistov krásnymi výhľadmi na okolité obce, zámok Topoľčianky, hrad Gýmeš a Hrušov, časť Vtáčnika a pri dobrej viditeľnosti Považský Inovec.










Sopečná hora bola kedysi miestom rušnej ťažby andezitu, do ktorej sa opäť vrátilo ticho prírody po výstavbe rýchlostnej komunikácie R1 so životom fauny a vegetáciou flóry. Ešte v 50-tych rokoch sa na jeho vrchole ťažil a spracovával kvalitný andezitový kameň na dláždenie ciest a chodníkov. Takzvané mačacie hlavy sa zvážali lanovkovou dráhou v banských hutníkoch do Topoľčianok a odtiaľ putovali železnicou do okolitých obcí tzv. Dolnej zeme. Ťažba horniny sa zastavila tesne pod skalnými útvarmi Benátu a zanechala po sebe hlbokú priepasť s množstvom násypov nespracovaného kameňa. Po banských prácach Kamenné vráta pôsobia dodnes dojmom nevyčerpateľnej lokality andezitovej suroviny.
Turistická atrakcia Benátu ponúka bizarné diela prírody pripomínajúce bašty, veže a stĺpy, ktoré získali svoje pomenovania tak, ako ich príroda vytvorila v tejto časti Pohronského Inovca. Ich kráse a príťažlivosti nechýba nič, len vrcholovú oblasť hory vyhlásiť za Chránený prírodný výtvor.


100 rokov organizovanej turistiky LXIX.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984. Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Tríbeč Pohronský Inovec, Turistický sprievodca ČSSR, 1983
Mgr. Ivan Michna, Vrch Benát, Tekovské noviny, 1992






