Odľahlé oblasti horného Požitavia pod úpätím hôr Vtáčnika ukrývajú dodnes množstvo neobjaveným prírodných krás mimo turisticky značkovaných chodníkoch.
Patrí k nim horská skupina Razdiela v severnej časti Tribečského pohoria medzi Skýcovom a Veľkým Poľom, ktorej územie vychádza zo Skýcoveckého sedla a pokračuje do Hlbokej doliny. Krásny kraj Veľkopoľskej brázdy na rozhraní Tribeča a Vtáčnika mimoriadne bohatý na množstvo hornín rád navštevoval geológ Mgr. Gregor Turčan zo Zlatých Moraviec, autor založenia Stálej expozície hornín a minerálov horného Požitavia v Obyciach, tiež ako sprievodca turistických podujatí Po stopách zašlej slávy Obycko–Kostoliansko–Hostianskych baníkov založenia Banského múzea.
Geologicky pestré územie na kryštalické bridlice žulového charakteru najmä na Sokolci, Rázdieli a východných svahoch Tribeča so sedimentmi kremencov a vápencov rôznych farieb, textúr, štruktúr z prvohorného a druhohorného obdobia. Okrem Sokolca, ktorý tvorí severovýchodnú horskú skupinu Tribeča, spestruje málo lákavé zalesnené pohorie kremencová Hrušovská skala, dominantná hora Razdiela, Veľká Ostrá, Hrubý vrch a vápencový Kruh nad Skýcovom.
Za krásou kremencových hôrok v Tribečskom pohorí organizovali turisti známe ročníkové podujatia s názvom Po kremencoch Tribeča pod vedením predsedu OT TJ Calex Zlaté Moravce Emila Záhorca. Obľúbené túry poskytovali pekné výhľady na jelenecký Studený hrad, Veľký Lysec, veľčickú Hôrku, mankovecké Skalky a skýcovecké hradné bralo Hrušova. V severnej časti Tribeča na Sokolec, mohutný Hrubý vrch pod Veľkou Ostrou obklopený hlbokými bukovými lesmi a pod.
Tribeč svojimi nevýraznými vrcholmi hôr je bohatý na množstvo jaskýň najmä vďaka vápencom, ktoré sa tu nachádzajú v susedstve kremencov ako menej odolný fenomén, ktorý spôsobuje, že sú vo veľkej miere prekrývané sedimentmi, sutinami a sprašovými hlinami. Prejavy skrasovatenia jaskýň sa vyskytujú len na exponovaných vyvýšeninách alebo úbočiach prelomových dolín s riečne modelovaním územia a hornín, ktorými sú predovšetkým triasové a jurské vápence v oblasti Dobrotína, Müllera a Píly. V osade neďaleko bývalej horárne Trubiansky sa nachádzajú dve jaskyne. Puklinová jaskyňa Müller a Tri jamy. Na južnom okraji osady krasová vyvieračka.
Pohronský Inovec v sebe ukrýva tiež mnoho prírodných krás a zážitkov z turistických podujatí v každom ročnom období. K najobľúbenejším patril už tradične výstup na Veľký Inovec, ktorý sa uskutočnil v sobotu 12. septembra 2015 po modrej značke, ktorá začína v Topoľčiankach a patrí do jednej z Cyklotrás horného Požitavia. Turistický chodník asfaltovou cestou prekonáva 400 m prevýšenie dolinou Hlboké na Obycké lúky pod Hrádkom a pokračuje na Stoky, Malý Inovec a Inoveckým sedlom na chatu Veľkého Inovca. Na Obyckých lúkach sa pridali k nám ďalší turisti, ktorí vychádzali zo Žitavian. Veľký Inovec (901 m), ktorý patrí do Slovenského stredohoria a nachádza sa v južnej časti Pohronského Inovca. Jeho vrchol bol v roku 1992 vyhlásený za prírodnú pamiatku. Na vrchole hory sme stretli turistov z Galanty, Šale, Nitry a Veľkej Lehoty, kde sa k nám pridali ďalší členovia z nášho klubu. Vrchol Veľkého Inovca, ktorý patrí k vyhľadávaným vyhliadkovým miestam, nás vítal zamračeným počasím s obmedzenými výhľadmi do Podunajskej nížiny.
Prírodnou zaujímavosťou horského masívu Inovca sú vysoké skalné bralá, ktoré vznikli rozpadom sopečných andezitových prúdov. Andezity, odolné voči zvetrávaniu, nápadne vystupujú v okolitom teréne a na mnohých miestach pohoria vytvárajú bizarné skalné útvary. K atraktivite Inovca patrí chata na Veľkom Inovci postavená už v roku 1947 a pod vyhliadkou hory andezitová skalná puklina nazývaná Medvedia jaskyňa.
Milovníkom hôr zo širokého okolia poskytuje chata pohostenie a ubytovanie vhodné aj pre väčšie skupiny návštevníkov. Na Klubovej chate Veľkého Inovca KST MO Zlaté Moravce nás privítal chatár, predseda Turistického oddielu mládeže Čerti Jedľové Kostoľany Rudolf Bošiak, ktorý pre nás pripravil dobrú fazuľovú polievku. Prvá jesenná túra Inoveckým pohorím priniesla účastníkom turistického podujatia príjemne strávený deň v lone krásnej prírody Pohronského Inovca.
100 rokov organizovanej turistiky LXVI.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN
od roku 1984 Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Tríbeč - Pohronský Inovec, Turistický sprievodca ČSSR, 1983
Mgr. Gregor Turčan, Horné Požitavie, aké si? Požitavské noviny, 2005
