Za poznávaním severnej časti Tribeča organizovali turisti cyklotúry Hlbokou dolinou do horskej skupiny Pohronského Inovca a Rázdielskeho krasu.
Turistické podujatia viedli nielen na Sokolec ale i do Skýcovského sedla kde začína horská skupina Rázdiela so zvyškami vápencov križňanského príkrovu a tvoria Rázdielsky kras s rázsochovitou skupinou Rázdiela. Po vstupe do Hlobokej doliny za obcou Hostie pokračuje asfaltová cesta od Skýcovského mlyna do málo navštevovanej Nitrolínskej doliny. Krásny kraj aj kedysi rušná oblasť s ťažbou dreva víta návštevníkov nielen svojou čistou, sviežou, rozmanitou krásou prírody a je vyhľadávaný svojim tichom a pokojom. Po výstupe z doliny na rozľahlé lúky Štál Javor sa otvárajú pekné výhľady na obec Skýcov, dominantný Vápenný vrch a kremencovú hôrku Kruh.
Vápenný vrch vybudovaný na sivých vápencoch, kde sa kedysi ťažil na jeho rozľahlej plošine vápenec na pálenie vápna, je v súčasnosti turistickou atrakciou s náučným chodníkom. V jednom z jeho ťažobných lomov bola objavená jaskyňa s jazierkom a veľkými kvapľami. Podrobnejšie informácie o speleologickom náleze na Skýcove verejnosti neprístupnom sa nepodarilo získať ani od členov OS SSS Skýcov a starších obyvateľov obce. Čiastočným sondovaním lokality sa našli sintre s povrchom pokrytým kalcitovou kôrou a malými kvapľami, ktoré boli starostlivo uložené vo vitrínach Mestského múzea v Zlatých Moravciach. Podľa tvaru vzoriek šlo pravdepodobne o nálezy z krasových puklín občas zaplavovaných jazierkami, kde prevládajú puklinové, dierové a žliabkové škrapy. V okolí Vápenného vrchu sa nachádza niekoľko krasových vyvieračiek. Na kremencovom vrchu Kruh, ktorý je čiastočne zložený z vápencov a kriedy, neboli zistené žiadne krasové útvary.
Ďalšou krásnou túrou v Hlbokej doline je vstup do Nestašovej doliny, ktorý sa nachádza pred Husárkou a odkiaľ sú pekné výhľady z hôľnatého Papajvŕšoka na severné hory Rázdiela, Hrubý vrch a Veľkú Ostrú. Dolina vyúsťuje na štátnu cestu zo Skýcova do Veľkých Uheriec neďaleko Vrchhory a vedie k vodnej nádrži nad Veľkými Uhercami. Pohorie Tribeč je v tejto oblasti bohaté na množstvo kryštalických jaskýň, ktoré sú viac či menej známe vďaka úspešnej činnosti Oblastnej skupiny Tribeč Slovenskej speleologickej spoločnosti už viac ako 50 rokov. Otcom myšlienky a zakladateľom klubu jaskyniarov bol Dr. Štefan Rakovský, bývalý riaditeľ Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach, so skupinou nadšencov jaskyniarstva z Jedľových Kostolian a okolia.
Podľa A. Bieleho v roku 1975 sa na severe a SV štruktúra krížňanského príkrovu ponára pod vulkanity pohoria Vtáčnik. Krasové javy sa viažu na rozčlenený nesúvislý pás sivých triasových vápencov na báze príkrovu. Lokálne v úbočiach doliny pri Dobrotínskej jaskyni tvoria vyvýšeniny a podzemné priestory na tektonicky predisponovaných polohách ako na Malej Ostrej a pri osade Müller.
Dobrotín tvorí masívnu vyvýšeninu s porastom zmiešaných lesov. Z južnej strany s bralnatým reliéfom na svetlých triasových vápencoch, ktorý vznikol pravostranným prítokom Drahožickej doliny. Vápence vo Veľko-poľskom krase pri osade Müller tvoria plochý chrbát pokrytý skalnou sutinou. V tejto oblasti na temene vysočiny je známa Jaskyňa Müller a Tri jamy. V okolí Píly sa kras viaže na sivé vápence, ktoré obnažila dolina Píľanského potoka, ktoré sa tiahnu až k Sokolcu. Na povrchu vápencov sa zachovala plošina starého zarovnania siahajúca aj do bočnej doliny pod štál Mirt. Bralnaté vápence s povrchovým a podzemným skrasovatením sa tiahne aj pod Zimmermanovým štálom. Michal Lukniš v publikácii upozorňuje aj na silnú vyvieračku vody medzi Radobicou a Veľkými Uhercami, ktorá odvodňuje krasovú štruktúru vyššie položenej časti Veľko-poľsko uhereckého krasu.
K turistickým podujatiam roka 2015 patrili autobusové zájazdy za poznávaním prírodných krás a historických zaujímavostí Slovenska, Štefanský výstup na chatu Veľkého Inovca a silvestrovské výstupy na vrcholy hôr. K tým najkrajším patrili pod horolezeckými skalami kremencovej hory Veľkého Lysca varenie kapustnice a opekanie za krásneho slnečného zimného počasia, ktorého sa pravidelne zúčastňujú aj zlatomoraveckí turisti.
100 rokov organizovanej turistiky LXVII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984 Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Tríbeč Pohronský Inovec, Turistický sprievodca ČSSR, 1983
Potulky okolím rázdielskych štálov, Požitavské noviny, J.J. 1999
Viliam Bedeč, Z činnosti OS SSS Skýcov, Požitavské noviny, 1987
