Turisti si pripomenuli ďalšie významné výročie od vybudovania chaty pod vrcholom dominanty Pohronského Inovca.
V roku 2017 uplynulo 70 rokov od vybudovania chaty na Veľkom Inovci. Pri tejto príležitosti zorganizoval KST MO Zlaté Moravce 30. ročník Hviezdicového výstupu na Veľký Inovec, ktorého sa zúčastnili turisti zo širokého okolia. Účastníkov podujatia privítal predseda klubu Tibor Hučka a zo vzácnych hostí primátora mesta Zlatých Moraviec Dušana Husára a predsedu regionálnej rady KST Nitra Jána Luptáka. V príhovore poďakoval primátorovi mesta za finančnú pomoc pri zveľaďovaní chaty a porozprával o zaujímavých dejinách chaty
na Veľkom Inovci. K návštevníkom sa prihovoril Ján Lupták, predseda KST Pyramída Nitra, účastník mnohých turistických podujatí organizovaných najmä TOM Čerti Jedľové Kostoľany. Súčasťou slávnostného podujatia bolo poďakovanie chatárovi Jozefovi Cigáňovi za dlhoročnú prácu na chate Veľkého Inovca a otvorenie výstavky fotografií a dokumentov z histórie života zlatomoraveckých turistov. V bohatej kronike chaty možno dodnes nájsť odkaz od turistov, ktorí chatu vybudovali. „Opatrujte našu chatu s takou láskou, s akou sme ju stavali.“
Z histórie je známe, že na pôde dnešnej chaty bola postavená už v roku 1938 drevená útulňa, ktorá bola počas 2. svetovej vojny úplne zničená. Turisti zo Zlatých Moraviec pod vedením predsedu KSTL Václava Felta a tajomníka Jozefa Mokoša v roku 1946 zorganizovali finančnú zbierku pre výstavbu novej chaty, ktorú sa podarilo na jeseň 28. septembra 1947 slávnostne odovzdať do prevádzky. Chatu spravuje od roku 1992 vo svojom vlastníctve KST MO Zlaté Moravce a pri príležitosti 50. výročia jej existencie bola v roku 1997 na jej priečelí osadená pamätná tabuľa.
Veľký Inovec svojou nadmorskou výškou (901 m) nie je výnimočný iba útulnou a pohostinnou chatou pre rozvoj turistického ruchu ale aj dominantu Pohronského Inovca s krásnymi výhľadmi na Štiavnické hory, Hronskú pahorkatinu, okolité obce, pri dobrej viditeľnosti trblietajúcu sa hladinu rieky Hron a za Dunajom Ostrihom. K jubilejnému výročiu chaty na Veľkom Inovci nechýbalo ani pohostenie chatárov Jozefa Cigáňa a Rudolfa Bošiaka.
Prírodné krásy a historické pamiatky v regióne Požitavia možno nájsť aj vo Velčiciach, ktoré sa spomínajú v roku 1232 ako korunný majetok Ondreja II.. Spočiatku patrila obec gýmešskemu hradu a jej názov pochádza od slova vlci, čo potvrdzuje stará obecná pečať z roku 1765. Po úplnom vyhorení obce v roku 1837 zostala iba jediná kultúrna pamiatka barokový kostol z roku 1719.
Severozápadne od obce na úpätí svahov Hôrka sa nachádza skupina 15 starých chránených dubov cerových. Asi 200 ročné Velčické cery patria k unikátom Slovenska s obvodom kmeňov 230 až 460 cm. O niečo mohutnejší dub cerový sa nachádza v obci Hostie a v Nevidzanoch bol vyhlásený ako významný strom z vedeckého hľadiska.
Do chotára Velčíc patrí aj horáreň Kľačany v údolí Čerešňového potoka na svahoch pohoria Tribeč obklopená skupinou starých domov. Najzachovalejšou stavbou v skupine hospodárskych budov je poľovnícky kaštieľ, ktorý v časoch panovania grófa Mikuláša Forgáča zdobili vežičky s honosným interiérom. Ešte donedávna sme tu mohli stretnúť lesníka Antona Nipču, vedúceho hospodárskeho obvodu Kľačany, ktorý sa rád stretával s turistami a podelil sa s rôznymi zaujímavosťami z prírody a histórie najbližšieho okolia.
V tridsiatych rokoch 19. storočia založil rod Forgáčovcov sklársku hutu v období veľkého rozmachu sklárskej výroby. Pre uhorský trh produkovala úžitkové predmety, ako tabuľové, duté biele a farebné sklo, rozličné fľaše, poháre a mnohé iné výrobky. Nakoľko výroba skla bola závislá od množstva lokálnych zdrojov surovín a výrobných nákladov, zanikla sklárska huta koncom minulého storočia a do dejín sa zapísala spolu s ďalšími sklárňami na Požitaví položením základov a tradície sklárskej výroby na Slovensku.
Vhodným doplnkom je i návšteva Mestského múzea v Zlatých Moravciach, kde nájdeme niekoľko výrobkov zo sklárskej huty. Pracovný ruch v údolí Čerešňového potoka neustal ani po zániku sklárne. Na jej mieste bola počas prvej svetovej vojny postavená píla na vodný pohon pre spracovanie dreva, ktorú obsluhovali talianski zajatci. V roku 1923 vyhorela a v súčasnosti po existencii vodnej píly a peciach sklárne nenájdene takmer žiadne stopy. Tie súvisia s ťažbou piesku pre skláreň v blízkosti dnes už zalesneného hrádku a po ryžovaní zlata zo zlatonosného Čerešňového potoka.
100 rokov organizovanej turistiky LXX.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984, Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Tríbeč Pohronský Inovec, Turistický sprievodca ČSSR, 1983
Dr. Štefan Rakovský a kolektív, Zlaté Moravce a okolie, 1969
