Prírodovedná expozícia bola krátko po sprístupnení verejnosti Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach obohatená o mimoriadne vzácne paleontologické zbierky obrovských drevných opálov.
Drevné opály objavené v roku 1959 v pieskovni v Čiernych Kľačanoch sú nerasty sivej farby s výraznou štruktúrou dreva, ktoré vznikli sopečnou činnosťou v geologických obdobiach paleogénu, neogénu a kvartéru z bukového dreva preniknuté kyselinou kremičitou, ktorá sa uvoľňuje pri sopečnej činnosti. Tento geologický proces prebiehal v mladších treťohorách a v štvrtohorách na území dnešných neovulkanických pohorí, do ktorých patrí aj Pohronský Inovec. Týmito sopečnými procesmi vznikli z prachových stromov skameneliny lesných porastov, ktoré dokumentujú nielen flóru Slovenska z obdobia ich rastu počas vlhkého a teplého počasia ale i v sopečných lokalitách strednej Európy. Drevitý opál v tufe je zaujímavý svojou krásnou farebnosťou a za milióny rokov nadobúda hodnotu drahokamu.
Porasty pralesov tvorili duby, buky, topole, borovice, jelše, platany, brezy a ďalšie dreviny. Oblasti týchto lesných porastov neboli v tejto dobe registrované vplyvom opakovaných sopečných výbuchov a výlevov lávy. Vulkanická činnosť vytvorila charakter celej prírodnej oblasti Pohronského Inovca, Vtáčnika, Štiavnického pohoria a Kremnických vrchov. Odtlačky listov v skamenelinách sú dôkazom toho, že vo štvrtohorách boli naše hory pokryté bukovými lesmi. Zvlášť cenná je aj pieskovcová bridlica s odtlačkom bukového lista, silicifikované drevo s chalcedónom v dutinách a iné.
Na území dnešného Slovenska, ktoré bolo v predhistorickom období zaliate morom žili na jeho dne amonity, ktoré boli vysoko organizovanou živočíšnou skupinou. Amonity obývali moria už v prvohorách pred 570 až 230 miliónmi rokov a neskoršie, keď nastali veľké horotvorné procesy a po ich dlhodobom živote s dinosaurami na konci druhohôr spoločne vymreli. Príčina zániku týchto hlavonožcov nebola objasnená. Fosílne exempláre obrovských dravých živočíchov dosahovali veľkosť dva metre a živili sa kôrovcami a rybami.
Emil Záhorec zo Zlatých Moraviec bol nálezcom časti lastúrnika pri Mochovciach, ktorý kedysi žil v spoločenstve amonitov. Vzácny paleontologický objav mal pravdepodobne tiež veľké rozmery, keď jeho malá časť vážila 1 kg. Tohto času sa nachádzal v Nitrianskom múzeu.
„Rod Homo existuje na zemi asi 3 milióny rokov. Trúfne si dnešný Homo sapiens (človek rozumný) na amonity, ktoré prežili 400 milióny rokov? Odpoveď nájde jedine vo vlastnej vôli a v priaznivých životných podmienkach, ktoré si sám vytvorí – v symbióze s prírodou.“
Emil Záhorec
Dr. Štefan Rakovský realizoval v rokoch 1953 a 1956 v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre niekoľko záchranných archeologických výskumov. Na stavenisku Závodu 29. augusta medzi Zlatými Moravcami a Kňažicami vykonávali prieskumné práce popolnicových hrobov lužickej kultúry a v roku 1954 pri objave sídliska z mladšej doby kamennej a rímskej, ktoré boli narušené pri výstavbe kúpaliska v mestskom parku Zlatých Moravciach.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského III.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Mestské múzeum Zlaté Moravce, Paleontologická expozícia v rokoch 1955 - 2024
Dr. Štefan Rakovský a kolektív, Zlaté Moravce a okolie, 1969
Marián Bátora a Michal Zaťko, Zlaté Moravce, 1998
Emil Záhorec, Amonity na Slovensku, Požitavské noviny, 1999
