Prírodovedná expozícia Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach bola obohatená množstvom mineralogických zbierok z okolitých hôr Tribeča a Pohronského Inovca.
Mineralogické zbierky sa začali rozrastať horninami a minerálmi z troch geologických období, ktoré vybudovali najskôr Tribečské pohorie s jeho kryštalickým jadrom a po vulkanickej činnosti v neogéne dostal konečnú podobu aj celý masív Pohronského Inovca. Je súčasťou geomorfologickej oblasti Slovenského stredohoria budovaný vulkanickými horninami, najmä andezitmi a ryolitmi. Eróziou a ďalšími horotvornými procesmi pohorie stratilo sopečné tvary, ktoré prekryla degradáciou sedimentmi zemského povrchu. Ako vyzeralo prvotné Tribečské pohorie dnes už ťažko možno usudzovať. Bolo však asi dvakrát také vysoké, ako je dnešné.
Rieka Žitava rozdeľuje obe pohoria a preteká Obyckou kotlinou, ktorej juh je uzavretý Machulinskou bránou a pôvodne tiekla oveľa vyššie ako dnes. Činnosť neogénneho vulkanizmu a tektonické pohyby podmienili nové uloženie andezitov v celom okolí Pohronského Inovca. Potvrdzujú to odhalené andezity pri ceste z Machuliniec do podhorskej obce Obyce vo výške 220 m nad morom neďaleko bývalého kameňolomu. Emil Záhorec zo Zlatých Moraviec tu objavil deformovanú časť vrásy - antiklinálu, ktorá pozostáva z horizontálnych vrstiev už rozpadnutého doskovitého andezitu s menšou časťou žltobieleho trachetu. Vek vzácneho vulkanického výlevu hornín, ktoré prenikli na zemský povrch, sa odhaduje na približne 15 miliónov rokov.
K najstarším kryštalickým horninám Tribeča patria granity bridlice, na ktorého tvárnosť mali vplyv druhohorné horniny ako sú kremence, dolomity, vápence a pozoruhodné permské arkózy červené a karbónske tmavé bridlice. Okrem obyčajných opálov a zvlášť drevných opálov množstvo kremencových hôrok sú dôkazom vysokej abrázie hladiny neogénneho mora. Horné Požitavie je bohaté na kremence a vápence rôznych farieb, textúr a štruktúr. Medzi nimi sa najviac vyníma kremenec s achátovou textúrou. Nezastupiteľné miesto majú brekcie, bledožlté a sivé dolomity. Kremence ako veľmi odolné horniny vytvorili množstvo kopcov a vrchov až do výšky dnešného Sokolca (801m). Na tvárnosti pohoria sa vo veľkej miere podieľali aj vápence najmä v druhohornom veku vznikom povrchových krasových polí a útvarov v oblasti Kolínian a Žirian, kde sa lámal v minulom storočí čierny vápenec a vyvážal až do Viedne.
Na severovýchodnom výbežku Predného vrchu vo výške 500 m bola objavená v roku 1956 priepasť, ktorej dno v hĺbke 60 metrov skrášľovala krasová jaskyňa. Tematická zbierka týchto rôznych foriem kalcitu obsahovala aj prírodovedná expozícia Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach. Ďalšie krasové územie sa nachádza na Vápennom vrchu na Skýcove, kde sa pálilo kvalitné vápno. V Rázdiely a Sokolci sa nachádzajú dolomitycké vápence, čisté dolomity, ktoré vytvárajú oblé kopce so štrkom a v doline Jedľových Kostolian a v Hostiach pre stavebné účely.
Dlhé desiatky rokov sa v múzeu nachádzal málo známy a pritom veľký dar od univerzitného profesora Dr. Františka Náběleka z Arboréta v Mlyňanoch. Bola to časť zbierok z jeho výskumných ciest po Blízkom východe a v Kurdistane venovaný riaditeľovi Okresného vlastivedného múzea Dr. Štefanovi Rakovskému. V tom čase sa zbierka vynikajúceho prírodovedca a botanika stala súčasťou prírodovednej expozície a pripomínala jeho 20 ročnú vedeckú prácu pre záchranu a zveľaďovanie svetoznámeho Arboréta v Mlyňanoch, v ktorom dnes sídli Slovenská akadémia vied a pokračuje v jeho ušľachtilom diele. Prezentovala jeho neúnavnú vedeckú prácu s bohatými skúsenosťami, ktoré získaval doma a v zahraničí pre zveľaďovanie stále zeleného Mlyňanského parku. K jeho zásluhám patrí aj rozšírenie herbára Arboréta v Mlyňanoch o takmer 2000 listov.
Neúnavný Dr. Nábělek prichádza v roku 1953 pracovať natrvalo do Arboréta v Mlyňanoch ako odborník na botaniku, bývalý dekan prírodovednej fakulty a univerzitný rektor, aby sa naďalej venoval vede a milovanej prírode horného Požitavia.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského IV.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Mestské múzeum Zlaté Moravce, prírodovedná expozícia v rokoch 1955 - 2024
Dr. Štefan Rakovský a kolektív, Zlaté Moravce a okolie, 1969
Emil Záhorec, Machulinská atiklinála, Požitavské noviny, 1999
