V spoločenskovednej expozícii Múzea v Zlatých Moravciach sa nachádzali zaujímavé archeologické nálezy z doby pravekého osídlenia horného Požitavia.
Po objavení medenej horniny priniesol archeologický výskum množstvo poznatkov zo života pravekého človeka a výroby prvých pracovných predmetov, ako sú ploché sekerky a kliny. Najvýznamnejším nálezom sa stal sekeromlat vyrobený z čistej medi vo Volkovciach a neskôr surový odliatok medeného kladiva s fragmentom hlineného téglika na odlievanie v Slepčanoch, kde sa nachádzalo sídlisko bádenskej kultúry, ktorý bol považovaný za ojedinelý na Slovensku. Ďalšie odlievané sekerky pochádzali z Tesárskych Mlynian, Nevidzian, Mankoviec a Žitavian - mestskej časti Zlatých Moraviec. Pre uvedenú metalurgickú činnosť poskytovali náleziská na rozhraní pohorí Tribeča a Vtáčnika dostatok medenej suroviny – tetraedrit, chalkopyrit a pyrit.
Významnou epochou vo vývoji pravekých dejín nastupuje doba bronzová v rokoch 2200 až 700 pred Kristom, kedy v katastri Zlatých Moraviec bolo objavených 9 lokalít. K vzácnym nálezom patril najmä náhrdelník z valcovitých korálikov zhotovených z raticového parožia, ktorý pochádza z rozrušeného kostrového hrobu skrčenca, pravdepodobne ženy z obdobia tzv. nitrianskej kultúry s predpokladom existencie rozsiahlejšieho pohrebiska. Z obdobia staršej doby bronzovej pochádzajú keramické džbániky z Chyzeroviec. V Tesárskych Mlyňanoch objavil Ladislav Solčiansky na poli po hlbokej orbe nepoškodenú bronzovú sekerku. PhDr. Matej Ruttkay CSc. potvrdil, že ide o vzácny nález z doby bronzovej v čase, keď na Slovensko prenikali cudzie etnické skupiny a naša krajina bola najväčším výrobcom medi v Európe. Sekerka mala v mladšej dobe bronzovej tulajku, kužeľovitý otvor a na okraji uško. Výrobky z bronzu boli tvrdé a preto sa z neho vyrábali zbrane, rôzne nástroje, nádoby a predmety každodennej potreby. Bronzové predmety ležiace tisícročia v zemi majú nesmiernu cenu pre vedu obohacovaním doterajších poznatkov z histórie Slovenska.
V tomto období boli preskúmané prvé opevnené osady pri Vrábľoch a drevozemné valy na hornom Požitaví v mladšej a neskorej bronzovej dobe osídlené obyvateľmi lužickej, čakanskej a podolskej kultúry. Najvýznamnejšie hradiská vznikli na Veľkom Lysci a v Kostoľanoch pod Tribečom. V Zlatých Moravciach bolo objavených niekoľko žiarových pohrebísk lužickej kultúry. Okrem sídlisk a pohrebísk v tejto dobe obraz osídlenia dopĺňajú nálezy bronzových predmetov z horného Požitavia, ktoré boli uložené v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach. Pri výstavbe železničnej trate zo Zlatých Moraviec do Vrábeľ boli objavené dve mimoriadne dlhé bronzové ihlice s dvojkónickou guľovitou hlavicou a dve bronzové sekerky s tulajkou z neznámej lokality a podobná sekerka v Nevericiach.
Je pravdepodobné, že už v dobe bronzovej tak ako aj neskorej dobe kamennej bolo objavené v horských masívoch okrem medených rúd aj zlato vo vodných tokoch, odkiaľ pochádzajú aj sídelné názvy lokalít, ako je Zlatno a Zlaté Moravce.
Staršia doba železná v odbornej literatúre nazývaná halštatská v rokoch 700 až 500 pred Kristom priniesla do dejín ľudstva objav významného úžitkového kovu. Aj keď z tohto obdobia nepochádzajú výrazne doložené archeologické nálezy, mimoriadne vzácny objav pochádza zo Zlatých Moraviec. Ide o nášivku na odev zhotovenú zo zlatého plechu, ktorá je uložená v Národnom múzeu v Budapešti. Vzácny nález má kruhovitý tvar, na prednej strane a po obvode je zdobený rytými krúžkami, ktoré sú navzájom spojené. Patrí k šperkom včasnej železnej doby, ktoré pochádzajú z oblasti severného Kaukazu. Na Slovensko sa dostal pravdepodobne ako výzdobný motív z Čiernomorskej oblasti, kde bývalí kovolejári preberali tieto motívy z územia Kaukazu prostredníctvom obchodných kontaktov. Vzácny nález je dobrým znamením pre oblasť horného Požitavia, ktoré sa nenachádzalo mimo civilizačných kultúr ani v dobe železnej.
V Múzeu Zlatých Moraviec bol uložený aj zlomok postrannice zubadla z Malých Vozokán, ktoré pochádza z konca bronzovej a počiatku staršej železnej (halštatskej doby) konské zubadlo a plochá sekerka s ramienkami z blízkeho okolia Zlatých Moraviec.
Staršou železnou dobou končia naše praveké dejiny a začína laténska doba, 2. polovica 5. storočia pred Kristom, keď na naše územie prichádzajú Kelti a výrazne zmenila život na Slovensku. Keltská expanzia priniesla zo západnej Európy rozvoj remeselníckej výroby a obchod. Dochádza k intenzívnemu osídľovaniu horného Požitavia. Z katastra Zlatých Moraviec pochádza z vyspelej kováčskej výroby množstvo železných predmetov a mince, ktoré pochádzajú z hrobov keltských bojovníkov a sú uložené v zbierkach Múzea v Zlatých Moravciach.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského IX.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Mestské múzeum Zlaté Moravce, prírodovedná expozícia v rokoch 1955 - 2024
Marián Bátora a Michal Zaťko, Zlaté Moravce, 1998
Ladislav Solčiansky, Vzácny nález v Tesárskych Mlyňanoch, 2001
