
Vo svojej málo známej knižnej publikácii Zlato v areáli Zlatých Moraviec sa zaoberal Ing. Ernest Ivanovič aj splavovaním zlata do oblasti mesta z tribečského rozsypového poľa a históriou geologicko-morfologického vývoja potoka Zlatňanka.
„História est magistra vitae – história je poučením aj pre nás Slovákov z čias, keď sa na Slovensku používala ako úradný jazyk latinčina. Preto, keď chceme nájsť odpoveď, či a aký súvis malo alebo má mesto Zlaté Moravce s drahým kovom, siahne po ich dejinách.“ ( Ernest Ivanovič )
Pri geologických prieskumoch a mapovaní zlatonosných vodných tokov horného Požitavia zlatomoravecký zlatokop Ing. Ernest Ivanovič spolupracoval s vynikajúcim muzeológom a historikom Vlastivedného múza Dr. Štefanom Rakovským. Výsledky ďalších geologických prieskumov v Zoborskej oblasti Tribeča s výskytom supergénneho zlata a carlinského typu publikoval v Požitavských novinách v roku 1996 a v odbornom geologickom časopise Mineralia Slovaca v roku 2000.


Ako je známe, územie dnešnej Žitavskej nivy, Žitavskej pahorkatiny a Hronskej Pahorkatiny tvorilo pred miliónmi rokov dno mora, ktoré postupne splavovali riečne siete. Odtekajúca voda stvárňovala zemský povrch vymieľaním hornín, splavovaním a usadzovaním. Po dosiahnutí vrcholu hladiny opäť poklesla a vytvárala terasy s mikroskopicky rozptýleným zlatom. Po vytvorení pevného dna sa v jeho priehlbinách a ryhách usadzovali ťažké minerály spolu s čiastočkami zlata. Pred asi 10-tisíc rokmi sa v celom vyzdvihnutom území začali tvoriť zlomové línie vodných tokov a štrkopiesky, o čom svedčí výskyt prevažne kremencov v okolí Volkoviec, Nemčinian a Slepčian pochádzajúcich z oblasti Tribeča. Podľa mienky niektorých geológov sa pohorie Tribeča začalo meniť hĺbením koryta potokov, zmenou ich toku, zanechávaním štrkopieskových terás po zaniknutých vodných tokoch. Na takto vzniknutej ľavobrežnej hrane Žitavy sa nachádzajú Zlaté Moravce.




Z literárnych poznatkov o štruktúre pohoria Tribeč sú známe aj kremenné zlatonosné potoky. Zlato nachádzajúce sa v Zlatňanke prinášali do jeho koryta prítoky Topoľnica, Leveš a Stará Stráňka. Samotný prameň vyviera z vodnej nádrže pod Trubianskym štálom a preteká dlhou Hlbokou (Karlovou) dolinou cez obec Hostie a za Topoľčiankami vteká do Žitavskej nivy, kde sa v mestskej časti Chyzerovce vlieva do rieky Žitava. Jediný bez obsahu zlata je v tejto oblasti potok Pelusok. Ryžovať zlato na Zlatňanke sa údajne začalo už v 15. storočí a jej názov prvý krát použil historik F. Komlóssy v roku 1896, kedy sa mesto stalo osadou zlatokopov. Keď vo vodných tokoch ubudlo vzácneho kovu, zlatokopovia sa v tejto oblasti usadili, začali obrábať polia a stali sa remeselníkmi.
Po regulácii meandrujúceho vodného toku Zlatňanky v mestskej časti Zlatých Moraviec roku 1970 sa zlato rýchle odplavovalo z jeho riečiska s ťažkými minerálmi, ktoré patria ku kovom s mernou hodnotou 5 a neodborne povedané, že zlato je medzi nimi ťažšie ako železo a olovo. Táto vlastnosť je výhodná pri jeho mechanickom oddelení od iných minerálov.









Z najbohatších ryžovísk zlata na Slovensku zostali už len pozostatky. Kedysi sa nachádzali pri obci Zlatníky na východných svahoch Považského Inovca. Prevažnú časť z 500 až 1750 kg zlata vyryžovali pravdepodobne už Kelti. O množstve vyvezeného zlata z Tribeča a Požitavského regiónu nie sú žiadne poznatky. V bývalom Uhorsku sa v druhej polovici 13. storočia ťažilo ročne 1000 kg zlata a v Kremnici najviac na svete. Posledná ťažba zlata na Slovensku bola ukončená Bani Rozália v Hodruši - Hámroch.
Vzorky typov a časť vyryžovaných zlatiniek pochádzajúce z Tribeča a územia Zlatých Moraviec, ako sú misky, geologické kladivo, ocenenia a spomenuté vzorky minerálov a zlata boli uložené v múzeu mesta Zlaté Moravce ako kultúrne dedičstvo našich predkov budúcim generáciám.


Život a dielo Dr. Štefana Rakovského VI.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Mestské múzeum Zlaté Moravce, prírodovedná expozícia v rokoch 1955 - 2024
Ing. Ernest Ivanovič, Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce, 2007






