Vďaka iniciatíve Dr. Štefana Rakovského a jeho spolupráce s Archeologickým ústavom SAV v Nitre sa podarilo vytvoriť vo Vlastivednom múzeu v Zlatých Moravciach Spoločenskovednú expozíciu s mimoriadne vzácnymi archeologickými nálezmi.
Nová etapa archeologického výskumu horného Požitavia pod vedením Dr. Rakovského nadväzovala na vznik Archeologicko-historickej spoločnosti v roku 1892 založením Tekovského múzea v sídle Tekovskej župy v Zlatých Moravciach v roku 1896. Prvými archeologickými nálezmi Tekovského múzea boli bronzové predmety od Alexandra Dillesza objavené pri budovaní železničnej trate Zlaté Moravce - Vráble. Zbierky v novozaloženom múzeu sa začali rozrastať darmi grófa Arpáda Botku a jeho rodiny, zberateľa starožitností Jozefa Nécseyho, archeologickými nálezmi Petra Zvalu a v roku 1938 z pieskoviska v Novej Vsi nad Žitavou od Arnošta Šabu a prof. Jindřicha Severa zo Zlatých Moraviec. Pri ďalšom výskume pod vedením Antonína Loubala zo Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave boli objavené hroby Lengyelskej kultúry z počiatku neskorej kamennej doby.
Po 2. svetovej vojne a založení Vlastivedného múzea realizoval Dr. Štefan Rakovský v rokoch 1953 až 1956 v spolupráci s AU SAV v Nitre výskum popolnicových hrobov lužickej kultúry a sídliska z mladšej doby kamennej a rímskej pri výstavbe Závodu 29. augusta medzi Kňažicami a Zlatými Moravcami a v priestoroch kúpaliska mestského parku. V druhej polovici 50-tych rokov sa na výskume horného Požitavia podieľal Jozef Porubský z AU SAV v Nitre, Jozef Borkovič z Múzea v Zlatých Moravciach a neskôr Jozef Bátora prieskumom údolia potoka Širočina v obciach Nevidzany, Červený Hrádok a Mochovce, v okolí Zlatých Moraviec Jozef Zábojník a Viliam Bedeč.
V 70-tych rokoch sa rozsiahlym prieskumom horného Požitavia začali zaoberať profesionálni archeológovia J. Bátora, V. Němejcová-Pavúková, A. Točík v katastroch obcí Beladice, Červený Hrádok a Nevidzany. Povrchovým archeologickým prieskumom Čerešňového potoka, Drevenice, Pelúska, Širočiny, v Novej Vsi nad Žitavou a v Žitavanoch sa venovali R. Kujovský, J. Pavúk a J. Bátora. V 80-tych rokoch v ich práci pokračovala nová generácia geológov P. Bednár, J. Ruttkayová a M. Ruttkay systematickým prieskumom oblastí medzi Zlatými Moravcami, Vrábľami a Nitrou.
Zo staršej a strednej doby kamennej sa nachádzajú v múzeu v Zlatých Moravciach niektoré paleolitické nálezy zo širokého okolia Zlatých Moraviec so stopami táboriska lovcov mamutov. Na ľavom brehu Žitavy v intraviláne Zlatých Moraviec bolo objavených 13 osád z mladšej doby kamennej, z ktorých sa väčšina nachádza v zastavaných oblastiach a je pre archeologický výskum neprístupná. Z viacerých nálezov stojí za pozornosť objav oblúkovej pece Emila Záhorca zo Zlatých Moraviec pri výkope odpadového kanálu v roku 1983 medzi závodom Calex a zimným štadiónom. Pec pravdepodobne slúžila na pečenie chleba. Ďalšia neolitická osada bola objavená v mestskom parku pri výkope základov kúpaliska s veľkým množstvom črepového materiálu, ktorá bola mimoriadne veľká a rozprestierala sa až po Chyzerovce, kde sa pri výstavbe domov objavili ďalšie nálezy.
Z obdobia neolitu pochádzali brúsené zbrane ako kamenné sekeromlaty z oblasti Choča, Nevidzany a Sľažany. Mimoriadne vzácnym nálezom a archeologickým unikátom nielen na Slovensku ale aj v Európe je hlinená plastika ľudskej postavy s nádobou v rukách z Malých Vozokán, ktorá stvárňuje obrad súvisiaci s prácou pre zabezpečenie úrody alebo Venušu, ktorá pochádza zo zbierky rodiny Botkovcov. Z obdobia eneolitu sa nachádzajú v katastri Zlatých Moraviec a jeho intraviláne stopy 15 sídlisk a hrobových nálezov na miestach z obdobia mladšej doby kamennej. Zvyšky stavieb v časti Žitavany a na úpätí Čertovho vrchu prasleny a tkáčske závažia, v Nevidzanoch hrob s ľudskou kostrou, hlinené nádoby, misky zvonovitého tvaru a keramika. V Zlatých Moravciach rodina Šťastných mala pri kopaní základov domu naozaj šťastie pri objave mimoriadne vzácneho archeologického nálezu v roku 1956, pravdepodobne jediného na Slovensku. Pec na vypaľovanie keramiky z mladšej doby kamennej, ktorej vek sa odhaduje na 4000 rokov. Vo vnútri pece sa našli črepy z nádob, štiepané kamenné nástroje a zvieracie kosti. Pri juhozápadnom okraji katastra Zlatých Moraviec v oblasti Gočol a Tesárskych Mlynian bolo preskúmané jedno z najrozsiahlejších eneolitických sídlisk a s nálezmi sekeromlatov v Čiernej Doline (Prílepy). K vzácnym exponátom múzea v meste Zlaté Moravce patrí aj železný slovanský meč nájdený v hrobe bojovníka roku 1958 v Ladiciach, ktorý bol pochovaný vo vojenskom oblečení a podľa starého pohanského zvyku vybavený na druhý svet zbraňou, nožom a vedierkom s poživňou.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského VII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Mestské múzeum Zlaté Moravce, prírodovedná expozícia v rokoch 1955 - 2024
Marián Bátora a Michal Zaťko, Zlaté Moravce, 1998
