Zásluhu na poznávaní regiónu Požitavia a zveľaďovaní Múzea v Zlatých Moravciach osvetovou a zberateľskou prácou Dr. Rakovského má aj množstvo nadšencov histórie, ktorí svojimi nálezmi prispievajú k obohateniu kultúrneho dedičstva našich predkov.
Milošovi Magušinovi zo Zlatých Moraviec sa už v detstve dostal do rúk zvláštny kameň – pazúrik, keď ešte netušil akú má archeologickú hodnotu a že sa raz vydá po stopách pravekej kultúry. Bývalí pracovníci zlatomoraveckého múzea Jozef Borkovič a Dr. Štefan Rakovský mu potvrdili, že ide o vzácny objav polodrahokamu, ktorým je oxidian – sopečné sklo. K vzácnemu úžitkovému predmetu našich predkov sa dostal opäť po desiatkach rokoch pri objave neolitického sídliska pri Zlatňanke a neďaleko obce Choča. V týchto rozsiahlych lokalitách poľnohospodársky obrábaných polí sa nedali určiť rozmery pravekých sídlisk, kde sa povrchovým zberom dali získať rôzne nálezy zo života človeka našich predkov. Porovnávaním vzoriek bolo zistené, že objavená lokalita priamo nadväzuje na už spomenutý skorší nález neolitického sídliska pri rieke Žitava medzi mestským parkom a Chyzerovcami v roku 1954. Z doterajších archeologických vykopávok išlo o vzácnejší nález pravekej kultúry nášho kraja spred 6000 rokov.
Z histórie je známe, že človeka lákala k osídľovaniu územia Slovenska práve naša oblasť už od najstarších čias. Severozápadné svahy Tribeča boli miestom so stopami po činnosti ľudstva datované od staršej doby kamennej – paleolite. Ľuďom vyhovovalo nielen naše priaznivé klimatické podnebie, ale aj bohatosť fauny a flóry. Dokazujú to spomínané stopy po love mamutov pomocou kamenných zbraní a spracovanie koristi rozličnými škrabadlami a nástrojmi zo štiepaného kameňa, ktoré upozorňujú na prítomnosť človeka v staršej dobe kamennej s nálezmi paleolitickej industrie. Vzácnejšie náleziská z neolitu sa nachádzali zvyčajne pri riekach a potokoch. Osobitne bohatá bola severozápadná časť Tribeča a oblasť vodných tokov na Požitaví v okolí Zlatých Moraviec medzi Tribečom a Pohronským Inovcom. Získané nálezy ukázali, že sa tu vystriedali ľudia viacerých kultúr.
Zaujímavým nálezom Miloša Magušina bola oranžová farba vo zvláštnej mištičke, ktorá sa používala na vypaľovanie keramiky. V našom regióne sa kedysi usídlili predkovia volútovej kultúry, ktorí vedeli vypaľovať v ohni aj keramiku čiernej a šedej farby. V zbierke zberateľa pravekých predmetov sa nachádzali aj nástroje pre každodennú potrebu a lov zveriny vyrobené z kremeňa, ako sú hroty do oštepov a šípov. K úžitkovým predmetom patrili jaspisy – odroda pazúrika, ktoré sa používali na výrobu mikrolitických nástrojov rozmanitých farieb, veľkostí a tvarov. Jedinečným pravekým nálezom bola vymodelovaná hlava býka pochádzajúceho z odlomenej misky, brúsené a hladené dláta, kamenné a hlinené potreby používané pri tkaní látok.
Ľudia kedysi obývali tzv. zemľanky, chatrče upletené z konárov stromov zapustené do zeme a vymurované vypálenou hlinou. Z tohto obdobia pochádzajú hlinené závažia, malé nádobky, a množstvo pazúrikov, ktoré nám približujú život prvých tunajších roľníkov. Okrem chovu zveriny lovili najmä divé husi a kačice, ktoré boli v tých časoch premnožené. Blízke rieky a potoky plné rýb poskytovali ďalšiu poživeň. Hotovou revolúciou a prevratom vo vývoji ľudstva v mladšej dobe kamennej bol objav zrna a začiatok pestovania pšenice, prosa, šošovice, bôbu a pod., kedy sa z pastierov a lovcov stali poľnohospodári a pestovatelia obilia.
Z keramických nálezov Miloša Magušina sa dalo podľa odtlačkov prstov s určitosťou predpokladať, že ich výrobcom boli ženy. Veľa archeologických nálezov bolo poškodených, ako napríklad kostené šidlo na prepichovanie koží a k najzachovalejším patrili prasleny a valček používané pri tkaní látok. K ďalším nálezom patrili vzácny oxidian - sopečné sklo, črepy džbánu zdobené lineárnymi čiarami, pazúrikové jadrá dovezené od Baltického mora, chalcedony, vybrúsené škrabky na kožu a odieranie zvierat z kyseliny kremičitej, kosáčik na obilie, hoblík na šípy, nožíky, zúbkované pílky, kamenné sekerky a množstvo pazúrikových jadier na výrobu nástrojov.
Cieľom Miloša Magušina bolo tiež preskúmať existenciu pohrebiska v lokalite, kde by sa našlo omnoho viac vzácnych a zaujímavých predmetov z neolitu a ktoré by prispeli k obohateniu súčasných poznatkov o živote pravekého človeka v našom regióne.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského VIII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Mestské múzeum Zlaté Moravce, prírodovedná expozícia v rokoch 1955 - 2024
Po stopách pravekej kultúry v zbierkach Miloša Magušina, 2012
Marián Bátora a Michal Zaťko, Zlaté Moravce, 1998
Dr. Štefan Rakovský a kolektív, Zlaté Moravce a okolie, 1969
