K archeologickým nálezom z doby rímskej a germánskeho osídľovania regiónu Zlatých Moraviec patrili okrem keramiky aj vzácne mince.
Počas štyroch storočí nášho letopočtu sa podarilo archeológom objaviť na hornom Požitaví iba stopy po osídlení najmä kmeňov Kvádov a Markomanov bez pohrebísk. Väčšina nálezov pochádzala z výkopových stavebných prác germánskych sídlisk. Zo staršej doby rímskej sa našiel črepový materiál v priestore parku a priľahlých ulíc pri výstavbe rodinných domov. Do tohto obdobia možno datovať prvé nálezy mincí, ku ktorým patril vzácny strieborný denár cisára Klaudia pri výkopových prácach na bývalej Marxovej v súčasnosti Svätoplukovej ulici v Zlatých Moravciach. Dá sa predpokladať, že uvedené nálezy pochádzajú z rozsiahlejšieho sídliska. Ďalšia strieborná minca Antonína Pia pochádza z Nevidzian.
V mladšej dobe rímskej došlo k výraznejšiemu germánskemu osídľovaniu aj v podhorských oblastiach ako sú Machulince, Topoľčianky a Jedľové Kostoľany. V oblasti Zlatých Moraviec vzniklo pozdĺž vodných tokov pravdepodobne viac ako 20 sídlisk, odkiaľ pochádzajú rôzne fragmenty keramiky, črepový materiál a nádoby.
Záchranné akcie pri objave rozsiahleho sídliska, ktoré bolo obývané pravdepodobne počas celej rímskej doby, realizovalo na dvoch miestach aj Mestské múzeum v Zlatých Moravciach pod vedením Dr. Štefana Rakovského. Archeologické výskumy potvrdili, že uvedená lokalita je najvýznamnejším náleziskom v katastri mesta.
Z obdobia staršej a mladšej rímskej doby sa našli mince a včasno-stredoveké sídlisko z 9.-10. storočia. Ďalšie archeologické prieskumy priniesli lokalizáciu väčších sídlisk z mladšej rímskej doby v katastroch obcí Slepčany, Tesárske Mlyňany a Neverice, ktoré boli obývané i počas nasledujúceho obdobia sťahovania národov od konca. 4. storočia do polovice 6. storočia a príchodu nových etnických skupín.
K vzácnym numizmatickým nálezom patrí zlatá minca – solidus východorímskeho cisára Teodózia II. (408-450) a minca podobného typu cisára Valentiniána III. (425-455) objavená na poli v Ladiciach v roku 1956.
Včasný stredovek začína zánikom Západorímskej ríše a príchod prvých slovanských kmeňov na územie dnešného Slovenska pravdepodobne v prvej polovici 6. storočia. Najstarší Slovania sa usadzovali predovšetkým v nížinách na úrodných pôdach pozdĺž vodných tokov. V regióne horného Požitavia boli uskutočnené prvé archeologické prieskumy pri kostole v Mankovciach a na nádvorí zámku v Topoľčiankach. Významné pamiatky z tohto obdobia prinášajú poznatky z osídlenia okolia Zlatých Moraviec už vo včasno-slovanskom období ako najvýraznejšie objavením niektorých hrobov a pohrebísk so zvyškami keramiky a železných predmetov z veľkomoravského pohrebiska v Ladiciach. Pár jazdeckých ostrohov, sekerka, vedierka a rôzne úžitkové predmety dennej potreby. Archeologický výskum SAV pokračoval pod vedením Bohuslava Chropovského. Do tohto obdobia patrí objav 8. sídlisk v Beladiciach, Čiernych Kľačanoch, Nevidzanoch, Slepčanoch a v južných častiach zlatomoraveckého regiónu.
Nesmierne cenným, významným a ďaleko presahujúcim hranice Slovenska bol nález zlatého pektorálneho krížika v 40-tych rokoch pri Zlatých Moravciach, ktorý po uložení do múzea v Zlatých Moravciach v 60-tych rokoch zmizol. Unikátny archeologický nález súvisiaci s veľkomoravským obdobím bola pyxida z Čiernych Kľačian vyhotovená zo slonoviny, ktorá pochádza z konca 9-teho alebo začiatku 10. storočia. Šperkovnica vyhotovená pravdepodobne v 4. storočí súvisela s misiou Konštantína-Cyrila a Metoda ako dar byzantského cisára pre veľkomoravského panovníka Rastislava. Uložená do zeme bola koncom 9. storočia v čase panovania Svätopluka a vyháňania Metodových žiakov z Nitry.
Na konci 9. storočia prichádza do južných regiónov Slovenska staro maďarské etnikum. V priebehu 10. storočia vzniká tzv. belobrdská kultúra a neďaleko Zlatých Moraviec v Tesárskych Mlyňanoch bolo objavené v polohe Gočol pohrebisko s typickými predmetmi maďarovskej kultúry. Z tohto obdobia pochádzajú nástroje vyrobené z parožia v archeologickom nálezisku Fidvár pri Vrábľoch a boli uložené v múzeu v Zlatých Moravciach. Ako uvádza Dr. Rakovský, nálezy dvoch džbánikov pochádzali z Chyzeroviec, v meste po odkrytí bohatého archeologického materiálu zo stredoveku a novoveku sa našli zaujímavé nálezy zo studní vyhotovené z dubového dreva a v hospodárskych objektoch hlinené hrnce, džbány, poháre a misovité nádoby. Zo stavebných predmetov rôzne kovania, železné klince, nože, ostrohy, strmene, kosáky a kľúče. Zo stredovekých Zlatých Moraviec v polovici 15. storočia dve vzácne mince, ktoré prispeli k ďalšiemu obohateniu numizmatickej expozície múzea.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského X.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Mestské múzeum Zlaté Moravce, prírodovedná expozícia v rokoch 1955 - 2024
Marián Bátora a Michal Zaťko, Zlaté Moravce, 1998
