V spoločenskovednej časti Vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach od jeho založenia dominovali numizmatické zbierky už z doby rímskej.
Na zostavení numizmatickej expozície múzea spolupracoval s Dr. Štefanom Rakovským zanietený numizmatik Zlatých Moraviec MUDr. Rudolf Krejčí. Jeho zberateľská a odborná publikačná činnosť bola pre múzeum veľkým prínosom najmä z oblasti horného Požitavia. Bohaté nálezy mincí prezentoval v Požitavských novinách ako klenot kultúrneho dedičstva regiónu Požitavia.
Prvým vzácnym numizmatickým nálezom v zlatomoraveckom kraji sa stal denár Sabiny Augusty, manželky cisára Hadriana z doby rímskej (128-136), asi z roku 100 nášho letopočtu. V Chrášťanoch bola nájdená roku 1939 minca Aureliana (270-275) a zlatý solidus Theodosia II. (408-450) z obce Hostie. V roku 1956 bol objavený v Ladiciach zlatý Aureus Valentiniána III. (425-455). Niekoľko mincí sa dostalo do zlatomoraveckého múzea z bývalého Tekovského múzea bez bližšej nálezovej lokality do zbierok pravdepodobne z okolia Zlatých Moraviec. K vzácnym nálezom patrila Justina I. (518-525), Justina II. (565- až 578) a Jána I. (969-976) a niekoľko mincí z múzea v Zlatých Moravciach získalo do vlastníctva Národné múzeum v Budapešti.
Príchodom Slovanov na naše územie v IV. a V. storočí, ktorí nemali vlastné mince ako platidlo, rímske mince na Slovensku ubúdali. Obchod bol založený na výmene tovaru a prvé mince za začali raziť až v X. storočí na území dnešných Čiech. Po prenikaní maďarských kmeňov na Slovensko sa začali v tom istom období raziť aj naše mince, dôkazom čoho sú numizmatické nálezy z Hosťoviec v roku 1950 pri výstavbe JRD. V kostrovom hrobe bol nájdený uhorský denár Kolomana (1098-1114). Mimo lokality Požitavia sa už používali uhorské denáre.
V roku 1300 po zavedení najväčšej menovej a mincovej reformy českého kráľa Václava II. sa začali raziť podľa vzoru grošov z Toursu najslávnejšie české peniaze – pražské groše. Ich výtvarná stránka bola dielom vlašských umelcov a pre ich kvalitu striebra a krásu sa stali známe ďaleko za hranicami Českej ríše. Vyhľadávané platidlo na trhoch v Rakúsku, Uhorsku, Poľsku, Nemecku a Ukrajine bolo razené v Kutnej Hore až do roku 1547.
V XIV. a XV. storočí kolovali pražské groše aj na hornom Požitaví, z ktorých sa do numizmatickej zbierke múzea dostal pražský groš Vladislava II. (1471-1516), nájdený J. Mózerom v roku 1956 na Pribinovej ulici v Zlatých Moravciach. V bývalom Tekovskom múzeu zriadenom v Zlatých Moravciach až do roku 1924, nachádzali sa medzi množstvom zlatých mincí aj kremnické dukáty, ktoré sa začali raziť v I. tretine VIV. storočia. Je pravdepodobné, že mince z doby uhorských kráľov pochádzali z nálezov Zlatých Moraviec a okolia.
Z obdobia tureckých vpádov sa v numizmatických zbierkach múzea nachádzal vzácny poklad horného Požitavia pri stavebných prácach na námestí v Zlatých Moravciach. Množstvo denárov Ferdinanda I. (1526-1564) bolo z väčšej časti rozobraté a uložených v múzeu iba zvyšok 68 krásnych zeleno patinovaných mincí. Druhý vzácny nález pochádzal z toho istého miesta v roku 1938 depot cca 200 denárov. Z mincí, ktoré pochádzali z roku 1559 sa podarilo neskôr získať pre múzeum 17 kusov a 125 mincí putovalo do zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave.
Tretí najväčší nález z obdobia tureckých vpádov bol vyoraný v roku 1951 v Čiernych Kľačanoch. Väčšia čiastka pokladu 975 denárov Ferdinanda I. (1526-1564) pochádzala z roku 1559 a bola uložená v múzeu v Zlatých Moravciach. Podľa nálezov z tohto obdobia sa dá usudzovať, že ľudia zo Zlatých Moraviec boli chudobní a svoje drobné strieborné a zlaté mince si starostlivo ukrývali ako platidlo pre najhoršie časy.
Ďalšie mince v múzeu pochádzajú z konca XVII. storočia, kedy povstalecké vojská vedené Imrichom Thökölym obsadili v rokoch 1680-1682 horné Požitavie. Prvý nález 63 mincí pochádzal z Neveríc a v roku 1917 bolo v Chyzerovciach na Pažiti vykopaných 102 mincí Leopolda I. (1657-1705), ale do múzea sa dostal iba zlomok z nálezu v počte 15 kusov. V Ladiciach bolo objavených až 256 mincí zväčša Ferdinanda III. a Leopolda I. Podľa najmladšej ražby 15 grajciarov z roku 1680 sa dá usudzovať, že poklad bol v tomto roku aj uložený. Nález z Hostí v roku 1956 pozostával zo 77 mincí, z toho 15 toliarov. Zväčša boli z doby Ferdinanda III. a Leopolda I. K nálezu patrila aj nádoba zhotovená na hrnčiarskom kruhu a spolu s mincami uložená v múzeu. Jeden z posledných nálezov v Chyzerovciach podľa grajciarnika Leopolda I. pochádzal z roku 1683.
Z nálezov mincí v našom regióne vidieť, že skromné poklady z tohto obdobia priniesli veľa poznatkov z histórie a života ľudu na hornom Požitaví.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského XI.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: MUDr. Rudolf Krejčí, Horné Požitavie a numizmatické nálezy, Požitavské noviny 1995
