Ku kultúrnemu dedičstvu našich predkov patrili aj sklárske výrobky pochádzajúce zo sklární regiónu Požitavia uložené s bohatou históriou mesta v muzeálnych zbierkach Zlatých Moraviec.
K sklárňam regiónu Požitavia patrila Drahožická Huta, nazývaná Nemecká, Obycká Huta, Velčická Huta a údajne aj skláreň v Čaradiciach. Prvá z nich Drahožická Huta sa nachádzala v 18. až 19. storočí pod Veľkou Ostrou na rozhraní pohorí Tribeča a Vtáčnika. Okolité osady Müller, Urban a obec Veľké Pole obývali v tomto období občania nemeckej národnosti, ktorí v povrchových baniach dolovali striebro a olovo. V Drahožickej Hute pri Skýcove nazývanej po nemecky Innozenzthal sa vyrábali mierky, ktoré slúžili na konzumáciu alkoholu a vyznačovali sa svojou typickou výškou a štíhlosťou. Do krehkého sveta výrobkov zo skla patrili aj píšťaly na vyfukovanie skla, z ktorých jedna bola vystavená v múzeu. Fľaše na víno a slivovicu sa vyvážali do Nemecka.
Ďalšia skláreň bola vybudovaná vo Velčiciach pri Kľačianskej horárni, starej slovenskej osade z roku 1232, ktorá neskôr patrila gýmešskému hradu. Sklárske výrobky ako fľaše na mlieko a ovocné pálenky, tabuľové a farebné sklo pre domácu potrebu sa konskými povozmi rozvážali do Viedne a Pešti. Neďaleko Kľačianskej horárne v Čerešňovom potoku dodnes možno nájsť rôznofarebné kúsky skla a ďalšie stopy na širokej lúke severovýchodne od kremencovej hory Svinec po základoch bývalej továrne a obytných budovách. Niektoré sklárske výrobky z Velčickej sklárne boli uložené v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach.
Sklárska história Obyckej Hute sa začala písať v rovnakom období a pracovala až do roku 1885 pokiaľ Nemecká Huta zanikla pred 140 rokmi. V malej sklárskej osade, ktorá patrila rodine Štullerovej a Petrášovej, sa našiel okrem skloviny aj starý železný kotol, v ktorom sa varila salajka. Vyrábalo sa tu duté a tabuľové sklo. Základnými surovinami na jeho výrobu boli kremík, sodík, draslík a vápnik. Kysličník kremičitý získavali z celistvých kremeňov, ktoré privážali z okolitých obcí Hostie, Zlatno a Mankovce, ktoré boli roztĺkané na hrubý piesok v celistvých stupách poháňaných prudkým spádom Osného potoka. Sódu nahradzovali salajkou, ktorá bola nepostrádateľnou zložkou vo výrobnom procese. Popol potrebný na výrobu získavali z okolitých lesov pálením bukového dreva. Neďaleko Obýc sa tieto miesta nazývajú ešte aj v súčasnosti uhliská ako napríklad Petluchov, Kováčovo a uhlisko Jaďová. V sklárni sa vyrábali aj vzácne poháre používané pri pánskych oslavách, ktoré sú vystavené v múzeu v Zlatých Moravciach. Najviac výrobkov pochádza z Obyckej sklárne ako fľaše a poháre na pálenku, tiež k nim patria aj úlomky rôznych pohárov, črepov ako dôkaz, že v sklárni sa vyrábali počas dlhých rokov aj výrobky rozličných tvarov a farebných odtieňov. Na fľašiach sa nachádzalo aj logo Obyckej Huty známej aj výrobou krásneho brúseného skla. Po zániku takmer všetkých okolitých sklární sa bývalí sklári zaoberali výrobou varešiek, porísk a podobných úžitkových predmetov z dreva alebo maľovaním obrázkov na sklenené tabuľky.
Za zmienku stojí aj vybudovanie manufaktúrnej výroby kameninového riadu vynikajúceho ovocinára Jozefa Jesenského v roku 1877 na Rozkošiach medzi Zlatnom a Mankovcami. V spracovaní kvalitnej hliny a vypaľovaní výrobkov vo veľkých peciach neskôr pokračoval Ladislav Majthényi ako dedič Jesenského majetku. Zaoberal sa najmä výrobou dlaždíc, nádob a porcelánových tanierov. Niektoré z týchto unikátnych archeologických nálezov sa stali súčasťou expozície múzea.
Rozvoj obchodu a priemyslu v Zlatých Moravciach podporovali v 80-tych rokoch okolité banky a peňažné ústavy. Niektoré druhy výroby najmä sklárstvo bolo založené oveľa skôr ako Tekovská ľudová banka v Zlatých Moravciach s filiálkami v Leviciach, Tekovských Lužanoch a vo Vrábľoch, ako aj Sporiteľňa založená v roku 1872. Dôkazom toho bol objav sklárskej pece v Župnom dome z 15. storočia pri búraní starej župnej väznice.
Mimoriadne vzácnym objavom sa stala v šesťdesiatych rokoch pri výstavbe rodinného domu Šťastných v Zlatých Moravciach už spomenutá eneolitická pec, ktorá slúžila na vypaľovanie keramiky. Pec z mladšej doby sa odhaduje na 4000 rokov a je pravdepodobne jediným archeologickým nálezom na Slovensku.
Návštevníci Mestského múzea v Zlatých Moravciach roku 2011 v rámci dní Európskeho kultúrneho dedičstva na výstave porcelánu mohli obdivovať čajový servis s maľovaným dekórom grófa Migazzyho zo Zlatých Moraviec pochádzajúci z roku 1887.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského XIII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Alžbeta Šabová, Huta v Obyciach, Obycký občasník, 2013
Dr. Štefan Rakovský a kolektív, Zlaté Moravce a okolie, 1969
Tribeč Pohronský Inovec, Turistický sprievodca ČSSR, 1983
