Okrem obdivuhodnej zručnosti a majstrovstva našich sklárov dokumentujú bohatú históriu našich predkov ďalšie vzácne umeleckohistorické pamiatky.
Zaujímať sa o dejiny a poznávanie minulosti svojho mesta a regiónu v ktorom žijeme by malo viesť k prirodzenej túžbe každého kultúrneho človeka. Výsledkom cieľavedomej práce Dr. Štefana Rakovského bolo okrem starostlivého získavania muzeálnych klenotov našej histórie už od praveku vo Vlastivednom múzeu v Zlatých Moravciach obohacovať históriu regiónu Požitavia v novinových periodikách množstvom zaujímavých článkov. Pri príležitosti 700. výročia Topoľčianok priblížil čitateľom Požitavských novín s Jozefom Vodrážkom históriu tejto významnej perly Slovenka od rodu Topoľčianskych až po Habsburgovcov a T. G. Masaryka po súčasnosť. V salónoch kaštieľa je čo obdivovať, kde sa nachádza množstvo mimoriadne vzácnych muzeálnych exponátov, ale najmä jedna z najväčších zbierok keramiky na Slovensku.
Kolískou tohto krehkého tovaru je Čína, ktorý sa zrodil v 7. storočí nášho letopočtu za dynastie Tchangov, ktorého názov pochádza od slova Porcella, čo znamená mušľa. Porcelán nazývaný aj biele zlato doviezol do Európy Marco Polo v 13. storočí. Pravý porcelán v Európe sa začal vyrábať v roku 1710 v pevnosti Albechtsburg v saskom Meissene. Porcelánové výrobky boli kedysi veľmi vzácne, vyvažovali sa zlatom a používali v domácnostiach tých najbohatších šľachtických rodov.
Popri už spomenutých zbierkach štiavnických fajok, sklárskych a hrnčiarskych výrobkov zo sklární v Obyciach, Skýcove a Velčiciach s remeselníckymi truhlicami, expozícia kapitalizmu obsahovala vzácne zbierky uložené až v 6 muzeálnych vitrínach. V týchto miestach múzea sa kedysi vynímal pod obrazom Svätopluka od akad. maliarky Ley Mrázovej perleťou vykladaný vzácny stolík v rokokovom slohu. K ďalším zbierkam patrili výrobky karlovarského, herendského a meissenského porcelánu doplnené vázami stupavskej a modranskej keramiky. Na výrobkoch nechýbala ani majolika miestnej výroby od fy Emil Bradsch, ktorého viaceré exempláre pochádzajú z darov jeho syna Štefana Bradscha.
V Zlatých Moravciach existovala pri Zlatňanke v 70-tych rokoch 19. storočia Kachliareň, ktorej základy pre výrobu rôzneho sortimentu z pálenej hliny položil majster Sajko. Vedenie výroby neskôr prevzal František Kubovič z Brna až do roku 1928. V kachliarni pracovalo pri keramických peciach viac ak 10 odborných pracovníkov, ktorých výrobky najmä stavaných kachlí získali v celej monarchii zvučné meno. Zásluhou grófa Migazziho, ktorý získal do podniku Emila Bradscha z Durynska špecialistu pre výrobu majoliky, jeho nádherné práce boli vyznamenané v roku 1900 Krajinským remeselníckym spolkom v Budapešti bronzovou medailou. Sortiment výrobkov sa neskôr rozšíril aj výrobkami krčahov, mís, nádob a ozdobených hlinených figúr. Po jeho smrti pokračoval v jeho práci syn Štefan ako propagátor slovenskej ľudovej ornamentiky. Ľudové motívy boli nanášané farbou na pamiatkové porcelánové výrobky, ktoré po vypálení vo vlastných keramických peciach zásobovali kúpeľné mestá, ku ktorým patrili aj Sklené Teplice. Pri príležitosti 55. výročia trvania podniku udelila Obchodná a Priemyselná komora v Banskej Bystrici firme Emil Bradsch Striebornú medailu. Ukážky výrobkov z kachliarne boli uložené v Mestskom múzeu Zlatých Moravciach.
Expozícia výstavy v múzeu predstavovala zaujímavú zbierku úžitkových starožitných predmetov našich predkov pochádzajúcu väčšinou z rokov 1900 až 1945. Svetoznámym porcelánom sa stal maďarský porcelán Herend z 30. rokov 20. storočia a nemecký porcelán Rosenthal zo začiatku 20. storočia. K najcennejším exponátom výstavy patrili hrnčeky pochádzajúce z 1. svetovej vojny s podobizňami cisárov Wilhelma II. a Františka Jozefa svojou vysokou historickou hodnotou. Na kameninových a porcelánových hrnčekoch sa kedysi ručne maľovali venovania k meninám, narodeninám ale aj z lásky. Ľudia ich kupovali na jarmokoch a od podomových obchodníkov. Ku kvalitným porcelánovým výrobkom patril i český porcelán zo Slavkova, Březovej a Starej Roli. Najstaršia z nich bola založená porcelánka v Slavkove roku 1792. Porcelán s cibuľovým vzorom vznikol v porcelánke Meissen, ktorý neskôr napodobňovali aj české porcelánky. Na Slovensku sa porcelán nevyrábal, existovali len továrne na kameniny a fajansy.
Na Slovensku žilo veľa šikovných ľudí, ktorých remeslá sa zachovali dodnes. Výroba keramiky z pálenej hliny patrí k najstaršiemu ľudovému remeslu a ťažkej hrnčiarskej práci. Hlinu bolo treba vykopať, pripraviť pre spracovanie a rôzne úžitkové predmety po glazovaní vypáliť v keramickej peci. Starí hrnčiari svoje výrobky rozvážali na vozoch po celom Uhorsku až do začiatku 20. storočia. Tomuto remeslu sa venuje posledný hrnčiar Ján Fiala z Brehov, ktorý zdedil po otcovi pec na vypaľovanie keramiky ešte z 2. svetovej vojny.
Život a dielo Dr. Štefana Rakovského XIV.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Dr. Štefan Rakovský a kolektív, Zlaté Moravce a okolie, 1969
Porcelán z našich domácností, Mestské múzeum v Zlatých Moravciach, 2011
Mgr. Ľubica Packová-Záhradárová, Podoba keramiky, 2018
