reklama

Ako sa nerobí štátny prevrat.

V auguste 1991 sa skupina sovietskych federálnych ministrov pokúsila odstaviť Michaila Gorbačova od moci.

Ako sa nerobí štátny prevrat.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Deklarovaným cieľom bola snaha o záchranu ZSSR pred zničením. Pokus o prevrat zlyhal, Sovietsky zväz sa rozpadol a Gorbačov aj tak prišiel o moc. Doteraz je okolo tejto udalosti veľa nejasného.

Kulisou, v ktorej sa to odohralo bol všadeprítomný, fatálny pocit a obava z nestability. Po celej krajine horeli ozbrojené etnické konflikty. Pobaltské krajiny - Litva, Lotyšsko a Estónsko - sa rozhodli pretrhnúť putá so ZSSR a Boris Jeľcin, ktorý bol predsedom Najvyššieho sovietu, ich v tom podporoval. Gorbačov poslal tanky do litovského hlavného mesta - Vilniusu, aby tam potlačili povstanie. To bolo v januári. V marci boli tanky v uliciach Moskvy, keď sa tam snažil zakázať všetky verejné demonštrácie. V ten istý mesiac zorganizoval referendum o tom či sa má zachovať celistvosť krajiny. Deväť z pätnástich republík hlasovalo za, šesť hlasovanie bojkotovalo. Koncom marca zorganizovalo Gruzínsko svoje vlastné referendum, ktoré rozhodlo o odtrhnutí od ZSSR. Jednotlivé republiky prestali platiť daňové odvody do federálnej kasy, čím ešte viac zväčšili rozpočtovú krízu, ktorá už aj bez toho bola masívna. Nedostatok potravín a predmetov dennej potreby sa ešte zhoršil aj keď sa zdalo, že horšie to byť nemôže. V apríli sa vláda snažila uvoľniť cenovú kontrolu; ceny sa zvýšili, zásobovanie ani náhodou. V júni vyhlásila Ukrajina nezávislosť od ZSSR, takisto aj Čečensko, ktoré bolo v skutočnosti časťou Ruskej republiky Sovietskeho zväzu. Tá v júni za prezidenta Ruska zvolila Borisa Jeľcina. Moskva a Leningrad vytvorili funkciu primátora, ktorá za sovietskej éry neexistovala. V júni bol za primátora Leningradu zvolený Anatolij Sobčak. Jeho zástupcom pre medzinárodné vzťahy sa stal Vladimír Putin.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spiklenci, v radoch ktorých boli šéf KGB, predseda vlády, minister vnútra, zástupca šéfa bezpečnostnej rady štátu, minister obrany, viceprezident, predseda Najvyššieho sovietu a zopár ďalších vysokopostavených ľudí, začali hneď na prvý deň, 19. augusta 1991, v televíznom vysielaní sľubovať občanom krajiny obnovu hrdosti a cti sovietskeho človeka, vyriešenie problémov s bývaním, dodávkami potravín a uspokojovaním základných potrieb. Na dosiahnutie sľubovaného vyhlásili ako prvý krok výnimočný stav na dobu šiestich mesiacov. Vzbúrenci sa nazvali Štátny výbor pre výnimočný stav (ŠVVS). Národu stále dookola opakovali, že Gorbačov ochorel a nie je schopný vykonávať prezidentský úrad. V skutočnosti bol v domácom väzení v rekreačnom sídle na pobreží Čierneho mora.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá polovica augusta je v ruských mestách mŕtvou sezónou, preto aj v Leningrade bolo problémom zvolať zodpovedných členov mestskej rady a nejako sa vysomáriť zo vzniknutej situácie. Jej prví traja členovia dorazili až po siedmej hodine večer. Rozhodli sa zvolať zasadanie rady a začali obvolávať jej členov. O desiatej ich stále ešte nebol dostatočný počet. Zatiaľ začali aspoň pracovné stretnutie rady. V momente si ako prvý zobral slovo admirál Viktor Chramcov, ktorý sa predstavil ako pridelený zástupca ŠVVS. Vedúci mestskej rady Alexander Beljajev, ktorý dorazil akurát včas aby zabránil vznikajúcej bitke, sa ho opýtal či existuje podpísaný dokument ustanovujúci v meste výnimočný stav. Po zápornej odpovedi Beljajev prehlásil, že bez papiera v Leningrade nie je žiadny výnimočný stav.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Členovia mestskej rady okamžite začali prejednávať plán odporu, sformovali koordinačný výbor a vypracovali vyhlásenie o opozícii proti prevratu. Otázkou teraz bolo, ako majú túto správu dostať k obyvateľom. Sobčak, ktorý bol mimo mesta, zavolal na mestskú radu niekedy v priebehu predpoludnia a požiadal ich, aby zatiaľ nešli do televízneho štúdia s prehlásením, ale aby naňho počkali. To ráno strávil na Jeľcinovej dači pri Moskve. Ruský prezident tam zvolal všetkých vedúcich demokratov, ktorí boli práve v Moskve. Nikto z nich nedokázal pochopiť, prečo ho pučisti nedali zatknúť. Príkaz na jeho zadržanie bol podpísaný, agenti KGB obkľúčili daču, videli ho prísť aj odísť, no finálny príkaz ne jeho zatknutie nedostali. Neskôr sa ukázalo, že dvaja z veliteľov jednotky, ktorá mala akciu na starosti, proti tomu namietali a príkaz blokovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred odletom z Moskvy Sobčak zavolal do Leningradu a prikázal špeciálnej policajnej jednotke, aby blokovala všetky vchody do leningradkej televíznej stanice. Po pristátí šiel najprv na veliteľstvo leningradského vojenského okruhu porozprávať sa s generálom Samsonovom, s ktorým sa dohodli, že pokiaľ sa nevyvinie nejaká extrémna situácia, do mesta nevojdú žiadne vojenské jednotky. Kryl si tak chrbát, pre prípad, keby sa to otočilo ktorýmkoľvek smerom.

Moskovská mestská rada sa tiež zišla o desiatej ráno a odhlasovala opozíciu proti pokusu o prevrat. Na rozdiel od Leningradu však jej poslanci mali hneď od začiatku plnú podporu primátora Gavriila Popova, ktorý, okrem iného, prikázal vedeniu mestských služieb zastaviť dodávky vody, elektriny a telefonické spojenie do akýchkoľvek budov, v ktorých pracovali podporovatelia ŠVVS. Prikázal tiež mestským bankám, aby pučistom a s nimi spojeným organizáciám prestali poskytovať fondy. Mestská rada a úrad primátora sformovali špeciálnu skupinu na koordinovanie odporu. Tak ako jednotky armády vstupovali zo všetkých strán do mesta aj dobrovoľníci sa zhromažďovali po jeho celom území a v okolí.

Sobčak zatiaľ dokončil vyjednávanie s generálom Samsonovom a konečne sa vrátil do svojej kancelárie v Mariinskom paláci, kde zatiaľ Putin zorganizoval ozbrojenú stráž. Okolo obeda sa tam už zhromaždili desaťtisíce ľudí, nedočkavých dozvedieť sa, čo sa deje. Primátor sa nakoniec objavil v okne a prečítal vyhlásenie - ruského prezidenta Borisa Jeľcina a jeho vlády. O deviatej večer Sobčak konečne dorazil do budovy leningradského televízneho štúdia a predniesol svoje vlastné prehlásenie. Hneď potom sa, spolu s Putinom, odobrali do úkrytu. Ďalšie dva dni strávili v bunkri pod najväčšou leningradskou továrňou. Na verejnosti sa objavili iba raz kvôli tlačovej konferencii. Boli vydesení. Nasledovala prestrelka dekrétov, vyhlásení, prejavov a rozkazov z oboch strán barikády. Bola to vojna nervov, pretože každá organizácia alebo osoba poslúchala iba dekréty vydané tou autoritou, ktorú sama uznávala.

A potom sa pokus o puč zosypal ako domček z kariet. Po dvoch dňoch naťahovačiek sa väčšine armádnych zložiek nepodarilo dostať k sídlu ruskej vlády v moskovskom Bielom dome. Niekoľko obrnených transportérov, ktorým sa to podarilo, bolo zastavených skupinkami neozbrojených dobrovoľníkov a barikádami postavenými z dlažobných kociek a prevrátených električiek. Traja ľudia zahynuli.

Gorbačov sa vrátil do Moskvy a neuveriteľne rýchly proces rozpadu ZSSR sa začal. Súčasne začali sovietska aj ruská vláda proces postupnej likvidácie a premeny najmocnejšej organizácie v krajine - KGB.

Dvadsiateho druhého augusta Ruský najvyšší soviet odsúhlasil rezolúciu, ktorou nahradil starú sovietsku zástavu s kosákom a kladivom novou, ruskou s bielym, modrým a červeným pruhom.

Jeľcin postupne začal rozbiehať politické a ekonomické reformy, ktoré tlačili ceny v Rusku stále vyššie a vyššie, a aj keď sa nedostatok potravín akoby zázrakom zastavil, jeho vláda stále viac strácala na popularite a Najvyšší soviet sa začal stavať proti akýmkoľvek jeho ďalším opatreniam. 21. septembra 1993 vydal Jeľcin dekrét, ktorým Najvyšší soviet rozpustil a vyzval na voľby do nového riadneho zákonodarného orgánu. Poslanci toho starého sa ale zaťali, odmietli rozpustiť svoje zhromaždenie a zabarikádovali sa v Bielom dome. Tentoraz vyslané armádne jednotky streľbu z tankov začali a budovu riadne pošramotili. 4. októbra boli členovia Najvyššieho sovietu prinútení Biely dom opustiť.

Skončila sa jedna éra a začala druhá.

Poškodená budova moskovského Bieleho domu.
Poškodená budova moskovského Bieleho domu. 

Pokračovanie Čečensko, epizóda prvá. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)

Zdroj informácií: Masha Gessen - The Man Without a Face.

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  505
  •  | 
  • Páči sa:  1 739x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu