V skutočnosti aj drvivá väčšina veriacich by bola prekvapená, koľko toho vieme o prvých troch storočiach kresťanstva. Vieme toho dosť veľa o zakladaní prvých kongregácií po celom antickom svete. Vieme dokonca aj mená väčšiny z jej prvých duchovných pastierov, od mnohých z nich sa nám dokonca zachovali ich písomné pamiatky. Máme k dispozícii hrôzostrašné svedectvá o ich prenasledovaní najprv židovskou sektou farizejov, neskôr pohanskými Rimanmi. Vieme, s akými herézami zápasili, aj mená heretikov, ktorí stáli proti cirkvi. Z tohto obdobia máme hymny, modlitby aj poéziu; zachovali sa nápisy na náhrobných kameňoch a hrobkách prvých kresťanov. Máme doktrinálne vyhlásenia, biblické komentáre a kázne pochádzajúce z tých dní. Zachovalo sa dosť veľa informácií o tom, ako prebiehali nedeľné bohoslužby. Stručne povedané, v protiklade k rozšíreným názorom, máme veľmi živý obraz prvotného kresťanstva.
Prvé storočia kresťanskej viery neboli iba dobou vyznávania viery, koncilov, prenasledovania a heréz. Bol to príbeh rodiny a toho, ako sa Otcovia tejto rodiny snažili udržať ju pohromade, zachovať jej dedičstvo, učiť a vychovávať svoje deti a chrániť rodinu pred nebezpečenstvom. Iba ak ich budeme chápať takto, môžeme porozumieť takzvaným Cirkevným otcom. O nich bude nasledujúca miniséria blogov.
Otcovia cirkvi boli vybranou skupinou raných kresťanských učiteľov, spolu niečo okolo stovky. Katolícka cirkev ich už dlho vyzdvihuje a prisudzuje im privilegované miesto doktrinálnej autority. Mnohí z nich sú tiež uctievaní v Ortodoxnej cirkvi a v iných cirkvách na východe. Vo všeobecnosti spĺňajú štyri kritériá, ktoré v piatom storočí stanovil sv. Vincent z Lérins:
pravoverná doktrína,
zasvätený život,
cirkevné schválenie,
historickosť.
Obdobie Otcov, niekedy nazývané aj patristická éra, siahalo od polovice prvého do polovice ôsmeho storočia. Niektorí z tých prvých boli učeníkmi samotných Apoštolov, preto ich označujeme aj ako Apoštolskí otcovia. V Novom zákone sa samotní Apoštoli označujú ako otcovia novozrodenej Cirkvi. Zvyk nazývať prvých biskupov „Otec” potom pokračoval aj po tom, čo generácia Apoštolov už nebola nažive. Slovo „pápež” pochádza z latinských a gréckych slov s významom „otec” a v prvých storočiach sa používalo na označenie všetkých diecéznych biskupov, vrátane rímskeho. V bežnom používaní sa potom oslovenie „otec” ustálilo aj ako označenie kňazov. Bol to sv. Ireneus, ktorý okolo roku 170 ukázal, ako sa apoštolské následníctvo inštitucionalizovalo v línii biskupov v každej cirkvi. Jeho zoznam pápežov je najranejším svedectvom o bezprostredných následníkoch sv. Petra.
S tým, ako sa znásobovali otázky a diskusie, bolo nutné určiť, ktorí zo starých učiteľov cirkvi sú autoritatívni a ktorí nie. Z piateho storočia pochádza dekrét pripisovaný pápežovi Gelasiovi I., obsahujúci ich zoznam.
Niektorí z Otcov písali a rozprávali sýrskym nárečím, iní latinsky alebo grécky, ďalší zase koptsky alebo arménsky. Môžeme ich tiež rozdeliť podľa toho, čo robili. Niektorí boli kazateľmi, iní biskupmi a pápežmi, ďalší učiteľmi a právnikmi, mníchmi alebo pustovníkmi. Niektorí písali apologetické diela vysvetľujúce a obraňujúce kresťanskú vieru pred nepriateľsky naladenými alebo skeptickými pohanmi a Židmi. Iní boli „exegétmi”, analyzujúcimi a vysvetľujúcimi Písmo.
Niekedy sa rozdeľujú podľa obdobia, v ktorom žili a tvorili. V každom období a v každej oblasti mali svoje rozpory a diskusie, niekedy na seba navzájom útočili a urážali jeden druhého. Z generácie na generáciu to bola podivná zmes osobností. Tí, ktorí boli tak trochu čudní alebo pomýlení, robili dejiny pestrejšími a pomerne živo ukazovali diverzitu v Cirkvi. Ale „blázni a pomätenci” medzi nimi boli výnimkou. Pravidlom medzi nimi bola svätosť a ortodoxia.
V niekoľkých ďalších pokračovaniach sa k nim vrátime. K otcom, ale aj „matkám” Cirkvi.
Pokračovanie Cirkevní otcovia, prvá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Rod Bennett - Four Witnesses. The Early Church in Her Own Words.
Mike Aquilina - The Fathers of the Church.
