Platí to o Novom zákone, ako aj o prácach historikov zaoberajúcich sa raným kresťanstvom.
Model domácnosti je prevládajúcim modelom formovania prvých kresťanských spoločenstiev. Domácnosť sa chápala ako rozšírená spoločenská jednotka, ktorá zahŕňala nielen bezprostredných členov rodiny, ale aj otrokov, oslobodených otrokov a iné závislé osoby. Tvorila jadro kongregácie a zároveň dom ako materiálna jednotka poskytoval miesto na stretávanie kongregácie. Domácnosť sa takto chápala ako základný kontext, v ktorom sa nachádzali rané cirkevné skupiny, pričom sa formovala ich jednota ako domácnosti alebo rodiny veriacich. Poskytovala pritom aj ich primárnu vodcovskú štruktúru vo forme hlavy rodiny a umožňovala aj aktívnu účasť žien na cirkevnom živote.
Pôvodná teória historikov, že prví kresťania sa stretávali výlučne v domoch bohatších veriacich, sa v súčasnosti mení, aj keď sa naďalej uznáva platnosť procesu, pri ktorom sa kresťania stretávali najprv v súkromných domoch, neskôr v prestavaných domoch, prípadne väčších halách, až pokým cisár Konštantín nepredstavil veľké budovy bazilík.
Pred posledne menovanou fázou je možné rozoznať niekoľko iných. Prvou bola fáza „domácej či domovej cirkvi", keď sa veriaci stretávali v neadaptovaných domoch niektorých z nich. Pre druhú fázu boli typické tzv. domus ecclesiae, pod čím sa myslí budova špecificky adaptovaná alebo renovovaná na kresťanské účely. V podstate ide o prerobený dom. Asi najznámejším takýmto domom je kresťanská budova v Dura Europos v dnešnej Sýrii, objavená v roku 1931, ktorá je všeobecne uznávaná ako najranejšie archeologicky rozoznateľné miesto kresťanských obradov. Jej rekonštrukcia a premena na výlučne cirkevnú budovu sa datuje približne do roku 240 n. l.
V tretej fáze sa budovali väčšie halové priestory, podobné ako štvoruholníková hala pod budovou kostola S. Crisogono (sv. Chrysogona) v Ríme, pochádzajúce zo 4. storočia n. l. Tento typ sa všeobecne označuje ako aula ecclesiae.
Nakoniec, po vydaní ediktu o zrovnoprávnení kresťanstva v roku 313 n. l., cirkev prijala architektonický štýl baziliky, dlhej obdĺžnikovej budovy s kolonádami po bokoch.
Predchádzajúce formy nezanikli hneď, ale boli používané ešte dlho po zavedení bazilík. Okrem už zmienených obytných priestorov bolo na slávenie kresťanských obradov v prvých storočiach nášho letopočtu rozšírené používanie aj mnohých iných priestorov, o tých však bude reč nabudúce.
Pokračovanie Najstaršie miesta stretávania sa kresťanov, časť druhá. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Edward Adams - The Earliest Christian Meeting Places.
