Občianska vojna a revolučný teror v sovietskom Rusku, 2.

11.11.1918 skončila Prvá svetová vojna.

Občianska vojna a revolučný teror v sovietskom Rusku, 2.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Podmienky, ktoré Nemecku a jeho spojencom nadiktovali víťazné mocnosti požadovali, aby sa Nemecko zrieklo Brest-Litovskej zmluvy, a aby všetky svoje armádne jednotky stiahlo za hranice z roku 1914. Jedinou výnimkou bolo Pobaltie, aby Estónsko, Litva a Lotyšsko neboli pohltené boľševikmi. O dva dni neskôr aj Sovnarkom anuloval zmluvy, požadoval však pripojenie týchto troch území. Komplikované bezvládie zatiaľ nastalo na Ukrajine. Stiahnuté mali byť prvé nemecké jednotky z Tamanského polostrova Azovského mora. Postupne, nenápadne, často v noci sa všetci Nemci stiahli, čím nechali celý juh napospas Petľurovým ukrajinským nacionalistom a neskôr boľševickým silám. 14. decembra sa Petľurove sily priblížili ku Kyjevu a hejtman Skoropadský, "predseda Ukrajinskej vlády," ušiel do Nemecka. (V roku 1945 bol zabitý pri bombardovaní Wannsee).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prístave mesta Odesa zakotvili britské a francúzske lode, no ich posádky spočiatku na pevninu nevystúpili. Petľurovci ostreľovali mesto 18. decembra a krátko sa naťahovali s vojakmi bielej Dobrovoľníckej armády a Poľskej légie, ktorá tam ostala nejakým omylom trčať. Keď Francúzi dali Ukrajincom ultimátum, krátka bitka skončila a oni sa mohli vylodiť. V meste vládol chaos, zločinnosť dosiahla monštruózne rozmery. Rastúce ceny potravín, hlavne cukru, mali za následok, že tí, ktorí s nimi kšeftovali, sa stali ekonomickými diktátormi Odesy. Dobrovoľnícka armáda preto prijala tvrdé protiopatrenia. Zlodeji prichytení pri čine boli na mieste zastrelení a polícia dostala príkaz bez milosti zabiť každého známeho zlodeja, ktorý sa im dostane na dosah. Mesto terorizoval obrovský gang Mojseja Vinického, známeho pod prezávkou Miško Japončík. Zároveň úzko spolupracoval s boľševikmi v utajení. Neskôr mu červení zverili velenie jeho vlastného regimentu, pretože potrebovali pomoc pri obsadzovaní mesta. Akonáhle už nebol užitočný, agenti Čeky ho prepadli a zabili.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavnou prioritou Dobrovoľníckej armády bolo získať späť od Červených oblasť Donu. Rozklad armády generála Krasnova v bojoch proti boľševikom takmer spôsobil pád Rostova na Done. Zabránil tomu však žoviálny alkoholik generál Maj-Majevský, ktorý s nimi vybabral v Doneckej nížine s výdatnou pomocou svojho chránenca Andreja Škura. Ten bol síce odvážnym veliteľom, milovaným svojimi vojakmi, ale súčasne bol arogantný a bezohľadný bez akéhokoľvek rešpektu voči autoritám. Nebol len zúrivým antikomunistom, ale aj antisemitom a sadistom. Obľuboval pijanské orgie s prostitútkami. Podľa správ bol milovaný svojimi vojakmi preto, lebo im dovolil neobmedzene drancovať dobyté oblasti. Tejto dvojici sa spolu podarilo oslobodiť Rostov, čo oslávili pijatikou v miestnom bordeli.

SkryťVypnúť reklamu

Onedlho sa im podarilo oslobodiť aj Charkov, kde museli zdokumentovať a vyšetriť zverstvá, ktorých sa počas krátkej okupácie mesta dopustili boľševici, hlavne pod vedením charkovského čekistického mäsiara Sajenka, ktorý okrem toho, že bol alkoholik a závislý na kokaine, bol známy svojim patologickým sadizmom. Boľševici po sebe v Charkove zanechali niekoľko tisíc obetí, skutočných aj zdanlivých odporcov ich režimu.

Obete čekistického teroru v Charkove  v roku 1919.
Obete čekistického teroru v Charkove v roku 1919. 

Aby nedošlo k nedorozumeniu, podobných hrôz sa dopúšťali aj "bieli", ktorí na Ukrajine, ale aj v Pobaltí, bez milosti likvidovali všetkých, čo i len trochu podozrivých zo sympatií k boľševikom. Nakoniec to bolo obyčajným ruským mužíkom jedno, pretože nech už mal ich dedinu alebo mesto či oblasť pod vládou ktokoľvek, vždy to prinieslo veľké utrpenie a nepredstaviteľné hrôzy.

SkryťVypnúť reklamu

Po obsadení Poltavy 31. júla 1919 začali mať zvyšné červenogvardejské sily na Ukrajine nervózny tik, pretože sa k mestu približoval regiment Bielych a v odeskom prístave opäť zakotvili francúzske vojnové lode. Čeka vykonávala popravy každú noc. V meste bol akútny nedostatok vody. Oslobodené bolo až po krátkom boji 23. augusta po tom, čo sa vylodilo asi 2.000 príslušníkov Dobrovoľníckej armády. Bieli rýchlo postupovali z Krymu a obsadili Cherson a Nikolajev 18 augusta. Kozáci pod vedením Škuru sa priblížili k Jekaterinoslavi a napriek delostreleckej paľbe zaútočili po moste cez Dneper, čím červených prinútili k ústupu. Akíkoľvek vojaci Červenej Armády, ktorí zaostali, ako aj podozriví komunisti boli na mieste rozsekaní kozáckymi šabľami.

Odesa, najviac kozmopolitné ruské mesto, trpela zakaždým keď prechádzala z jedných rúk do druhých. V januári 1920 bola zaplavená korupciou, špekulantmi a podvodníkmi každého druhu. Aj keď mala každú chvíľu padnúť opäť, tentoraz definitívne, do boľševických rúk, dôstojníci z vojnových lodí britského kráľovského námorníctva, ktoré pod velením generála Shillinga kotvili v odeskom prístave, si vždy našli čas na výhodnú kúpu cenností od ľudí, ktorí sa sem nahrnuli pri úteku pred boľševikmi a predávali všetky svoje rodinné vzácnosti v snahe prežiť, v lepšom prípade si zabezpečiť miesto na lodi, ktorá by ich odviezla z pekla. 23. januára Angličania tajne vypratali svoje veliteľstvo v meste a utiahli sa na lode a francúzsky krížnik začal z prístavu lodnými delami ostreľovať svoj sklad munície, umiestnený neďaleko za mestom, aby sa nedostal boľševikom do rúk. Vojaci Dobrovoľníckej armády sa začali hrnúť späť do prístavu a s nimi masy zúfalých civilov s kuframi, cestovnými taškami alebo len vreciami, v ktorých mali uložené pozostatky svojich doterajších životov.

Siedmeho februára 1920 sa začal exodus posledných zúfalcov. V obrovskom chaose, behu a tlačenici sa ľudia snažili zachytiť sa zábradlia mostíka najbližšej lode a vyštverať sa na palubu. Kapitáni lodí v obave pred prevrhnutím sa dali príkaz odraziť od brehu a zhodiť mostíky do vody. Všetci na nich sa utopili. O pár hodín do prístavu vošiel jazdecký oddiel Červenej Armády. Jedna z lodí vychádzajúcich z prístavu na palube so šťastlivcami, ktorí stratili všetko, vrátane svojej vlasti, vypustila oblak pary a s ním dlhý hvizd lodnej píšťaly. Postupne sa pridali ostatné lode so svojimi píšťalami rôznej sily a tónu. Bol to pozdrav na rozlúčku.

Utečenci v odeskom prístave nastupujú na lode.
Utečenci v odeskom prístave nastupujú na lode. (zdroj: By Unknown author - сканкопия из книги, Public Domain,)

O budúcnosti Ruska bolo rozhodnuté na veľmi dlhú dobu.

p.s.: Zámerne som neuvádzal informácie o ostatných bojiskách občianskej vojny (Ďaleký Východ, Ural, Kaukaz,...). Ako súčasť tohto cyklu blogov neboli až tak potrebné a v jadre sa príliš nelíšili.

Pokračovanie Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)

Zdroj informácií: Antony Beevor - Russia.

Internet.

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  440
  •  | 
  • Páči sa:  554x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

740 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

48 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

66 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu