V ZSSR už od začiatku museli všetky druhy umenia, vrátane divadla, slúžiť propagandistickým a dezinformačným potrebám Kremľa. Ak sa tomu niekto neprispôsobil, mohol skončiť veľmi zle. Veľa rokov mnohí sovietski básnici, spisovatelia a dramatici buď stíchli, alebo písali iba do šuplíka - tajne len pre rodinu a dôveryhodných priateľov. Ešte si dobre pamätám svoju maturitnú otázku z ruštiny: "Sovetskije poety Blok i Jesenin". Obidvaja spočiatku "nepoňali revoľuciju", no potom pochopili, kde sa láme chlieb a stali sa ospevovanými "sovietskymi básnikmi." Blok si čoskoro vypestoval sklamanie z revolúcie a značné zhoršenie zdravotného stavu. Lekári odporúčali jeho liečenie v zahraničí, čo mu ale boľševici nedovolili. V roku 1921 zomrel. Jesenin bol na tom podobne, bol ešte slávnejší než Blok. Čoskoro po "pochopení" revolúcie začal chlastať a v decembri 1925 sa radšej obesil.
V apríli 1932 sovietska vláda a komunistická strana vydali dekrét pre sovietskych umelcov "O reorganizácii umeleckých a literárnych spolkov". Toto nariadenie dalo kontrolu umenia do rúk dvoch organizácií "Zväzu sovietskych spisovateľov" a "Zväzu sovietskych skladateľov." Pomocou nich získal Stalin bezprecedentnú kontrolu nad umením a umelcami. V tomto systéme právo pracovať, a teda žiť ako umelec bolo umožnené iba tým, ktorí boli oficiálne odsúhlasení a zaregistrovaní. Každá z umeleckých organizácií bola neustále preverovaná, každá mala pobočku tajnej služby a množstvo neoficiálnych informátorov. Kto vykročil bokom, musel počítať s tlakom a represáliami. Poslušnosť sa odmeňovala.
V tom istom roku Stalin definoval pojem "socialistického realizmu" ako umeleckého smeru, ktorý ponúka umenie naplnené komunistickou ideológiou, čo znamená, že v jeho jadre je zámerný a cieľavedomý boj za víťazstvo komunizmu, zvýraznenie života vo svetle komunistických ideálov."
Začiatkom roka 1936 Ústredný výkonný výbor a Rada ľudových komisárov (=vláda) ustanovili "Všezväzový výbor pre záležitosti umenia pri Rade ľudových komisárov". Podliehala mu akákoľvek divadelná produkcia, filmový priemysel, inštitúcie podporujúce maliarstvo, sochárstvo, hudbu a akékoľvek iné umenie.
Grigorij Zinoviev, predseda petrohradského mestského sovietu prikázal zatvoriť všetky operné scény v meste, lebo vraj proletariát nič také ako je opera nepotrebuje. Sú preň veľkým bremenom.
V takomto režime mnohé divadelné scény zámerne podporovali antiklerikalizmus. Napríklad, keď bol pôvodne inscenovaný balet Paganini, zobrazoval trpiaceho huslistu ako sa predal diablovi výmenou za schopnosť dokonalej hry na husliach. Keď bolo toto dielo produkované neskôr, choreograf zámerne presunul dôraz " aby skutočnými silami zla v zápletke diela bola Katolícka cirkev reprezentovaná postavami v čiernych plášťoch s kapucňami, ktoré Paganiniho prepichujú svojimi sláčikmi, zatiaľ čo v pozadí stojí kardinál s obrovským krížom v rukách.
Od nepamäti po cestách Ukrajiny vandrovali speváci ľudových piesní. Volali ich lirniki alebo banduristi. Väčšinou boli slepí a bezbranní, nikto im však nikdy neublížil. Potom, v polovici tridsiatych rokov, bol zvolaný ich celoukrajinský kongres. Všetci sa tam mali dostaviť, aby prejednali budúcnosť svojho umenia. Prišlo ich tam niekoľko stoviek - živé múzeum kultúry, história národa. Všetky jeho piesne, hudba a poézia. Takmer všetci boli zastrelení, vrátane tých slepých. Boli zastrelení, pretože prebiehala kolektivizácia, sovieti vyhladili kulakov ako triedu a títo speváci spievali piesne s pochybným obsahom. Neboli odsúhlasené cenzorom ani nemohli byť dané na odsúhlasenie. Nikde neboli zapísané, existovali iba v pamäti ich interpretov. Jediným spôsobom ako zastaviť šírenie bolo postrieľať tých, ktorí s nimi chodili od dediny k dedine.
Erwin Piscator a jeho očiernenie pápeža Pia XII. v "Zástupcovi" bolo produktom tejto spoločnosti.
Po jeho smrti Rolf Hochhuth začal spolupracovať, a neskôr aj obhajovať, s fanatickým popieračom Hitlerovho holokaustu Davidom Irvingom. Ale to je už príbeh, ktorý sem svojou témou nepatrí. Ale kto by chcel vedieť viac, môže si o tom pozrieť film:
Pokračovanie Studená vojna proti Katolíckej cirkvi. Piata časť: Nová vlna. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Lt. Gen. Ion Mihai Pacepa, prof. Ronald J. Rychlak - Disinformation.
