Nie úplne dokonale som ho v názve blogu preložil ako „svedok protistrany”. Budem ich takto nazývať aj naďalej, pretože mi nezišiel na um výstižnejší slovenský ekvivalent. V seriáloch ide o svedka obžaloby, ktorého si pozve do horúceho kresla žalovaná strana, aby prostredníctvom jeho stanovísk a argumentov dokázala, že pravda je na jej strane.
Podobne je možné pomocou vyjadrení a stanovísk historických nepriateľov cirkvi argumentovať v prospech pravdivosti kresťanstva.
Svedkovia protistrany z Nového zákona sú výsostne dôležití, pretože ich myšlienky a idey sa ozývali v priebehu ďalších storočí. Ich svedectvá sú preto epicentrom, pomyselným „ground zero” akejkoľvek argumentácie na túto tému, hlavne preto, že boli časovo najbližšie k dobe, kedy Ježiš žil, aj preto, že boli začiatkom reakcií a zastieraní, ktoré s priebehom času rástli a vyvíjali sa.
Kráľ Herodes Veľký (cca 74 - 4 pred n. l.) - za tzv. prokurátora Judey ho vymenoval cisár Július Caesar v roku 47 pred n. l. Samotní Židia ho príliš nemuseli, pretože nemal ten správny pôvod, takže mu ovládnutie krajiny trvalo niekoľko rokov. V Starom zákone Boh prisľúbil Dávidovi, že jeho potomkovia budú sedieť na tróne, a keďže Herodes nebol z Dávidovho rodu, jeho vládnutie sa nepovažovalo za „kóšer”. Herodes o tom vedel, preto sa jeho neistota prejavovala v rôznych smeroch. Snažil sa zapadnúť budovaním rôznych projektov, napríklad aj vylepšením a rozšírením jeruzalemského chrámu. Bol to tiež bezohľadný vrah, ktorý dal popraviť každého, o kom si myslel, že ohrozuje jeho pozíciu na tróne, vrátane členov vlastnej rodiny.
Keď sa k nemu dostali traja mudrci tvrdiac, že sa narodil kráľ, nevypytoval sa ich, či sa má narodiť v tej dobe, ale kde sa má narodiť. Svedčí to o tom, že už vtedy (cca v roku 4 pred n. l.) bolo rozšírené očakávanie blízkeho príchodu Mesiáša. Jeho ďalšie činy tomu nasvedčujú (vraždenie novorodencov).
Herodes Antipater I (Antipas) - (20 pred n. l. - 39 n. l.) - po smrti jeho otca mu Caesar pridelil na vládnutie územie Galiley a Perey. Jeho trom bratom rozdelil zvyšok kráľovstva. Antipas sa oženil s dcérou nabatejského kráľa Aretasa IV., ale čoskoro sa zamiloval do manželky svojho nevlastného brata Filipa, do Herodiady. Keď sa to dozvedela jeho manželka, ušla k svojmu otcovi, ktorý potom vyhlásil vojnu Antipasovi. Antipas bol porazený, no jeho definitívny koniec nastal až po tom, čo Agrippa, brat Herodiady, presvedčil cisára Caligulu, že Antipas sa proti nemu sprisahal. Cisár ho preto poslal do vyhnanstva a nikto o ňom viac nepočul.
V tej dobe si Ján Krstiteľ medzi Židmi získal povesť svätého a spravodlivého muža. Všade kázal, že manželstvo Antipasa a Herodiady je proti Mojžišovmu zákonu, čo z neho urobilo hrozbu pre kráľa. Ten ho však nemohol zabiť, lebo sa obával, že Jánovi prívrženci by sa proti nemu mohli vzbúriť. Ako potom skončila Jánova hlava, je všeobecne známe.
Ján nikdy neurobil žiadny zázrak, aj napriek tomu, že bol pokladaný za proroka. Herodes musel veriť, že jeho popravou odvrátil od seba nebezpečenstvo. Po tom, čo sa dopočul, že Ježiš koná zázraky, si hneď uvedomil, že čelí ešte väčšiemu problému, než bol Ján, pretože Ježiš bol zrejme väčším a mocnejším než Ján. Podľa Antipasa bol väčším, lebo „V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ (Mt 14, 1-2). Jeho logika dáva zmysel iba vtedy, keď Ježiš ozaj robil zázraky. Inak by bol iba ďalším obyčajným človekom, maximálne nejakým morálnym kazateľom.
Gamaliel Starší (zomrel v roku 63 n. l.) je v rabínskej tradícii známy ako jeden z najväčších mudrcov. Bol uznávaný pre svoju múdrosť a pobožnosť. V jeruzalemskom Sanhedrine pri búrlivej diskusii o tom, čo si počať s Ježišom a jeho nasledovníkmi, vyhlásil:
Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von a im povedal: „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení. Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli. Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ I súhlasili s ním. (Sk 5, 34-39)
Zarážajúca je jeho posledná veta. Prečo ju dodal? Najpravdepodobnejšou odpoveďou je, že to nebolo preto, že by bol, nebodaj, presvedčený rečou apoštola Petra, ktorý hovoril tesne pred ním, alebo žeby bol dokonca tajným kresťanom. Najpravdepodobnejšou a v danom kontexte najzmysluplnejšou odpoveďou je, že apoštoli nepopierateľne konali znamenia a zázraky. Preto pripustil, že za Ježišovým hnutím môže byť Boh. Ak nie je, hnutie sa samo rozpadne.
Nerozpadlo sa.
Pokračovanie.
Zdroj informácií: Gary Michuta - Hostile Witnesses.
