Tento blog by mohol mať aj podnadpis „Od apoštola Petra do Laodicey". Popravde podobný aj mal, ale napokon som ho zrušil.
Ako teda vieme, že biblické dokumenty neboli časom poškodené, že dnes neobsahujú iba niečo viac než nejaké fantázie?
Je na to potrebná istota v dvoch oblastiach pátrania po odpovediach. Po prvé, musíme mať istotu, že vieme, čo evanjeliá hovoria. Podruhé, musíme vedieť, či existuje dostatočný dôvod veriť, že tieto dokumenty boli časom dobre zachované.
Jedným zo spôsobov, ako si byť istý obsahom a povahou vyhlásení prvých svedkov, je preveriť dôkazy vzťahujúce sa k postupnému odovzdávaniu Nového zákona. Ak môžeme preveriť, čo prví očití svedkovia povedali svojim žiakom, dokážeme pomerne spoľahlivo vystopovať obsah evanjelií od ich predpokladaného času vytvorenia až po najstaršie existujúce kópie. Najstaršia kompletná kópia Nového zákona, ktorú máme (Codex Sinaiticus), bola objavená v polovici devätnásteho storočia v Kláštore sv. Kataríny na hore Sinaj. Podľa expertov pochádza približne z roku 350. Jeho text nám poskytuje obraz o tom, čo Nový zákon hovoril na začiatku 4. storočia. Vedci ho už dlho používajú na skúmanie a potvrdzovanie obsahu prekladov Biblie.
Prví žiaci apoštolov mali svojich žiakov, nie každý z nich sa však stal ďalším lídrom, nie každý bol v dejinách zaznamenaný. Nie každý žiak apoštolov mal možnosť viesť skupinu nasledovníkov alebo napísať list či spis o tom, čo ho naučili pôvodní učeníci. Mnohí to možno aj napísali, zachovalo sa však iba minimum. Možno však identifikovať niekoľko viac či menej úplných reťazcov opatrovateľov pôvodného učenia apoštolov.
Prvý reťazec vychádza od apoštola Jána, ktorý žil približne v rokoch 6-100 n.l. Jeho žiakom bol Ignatius (35-107) a tiež aj Polycarp (69-155). Žiakom toho druhého bol Ireneus (120-202), ktorý bol učiteľom Hippolyta (170-236). Tu reťazec postupnosti končí, pravdepodobne kvôli mučeníckej smrti posledne menovaného. Ďalší nositelia štafety v tejto línii nie sú známi, nemožno ich však úplne vylúčiť.
Druhý reťazec sa odvíja od apoštola Pavla (cca 5-67). Jeho žiakmi boli Linus (zomrel v roku 78 alebo 79) a Klement Rímsky (zomrel okolo roku 100). Ďalej v priamej línii učiteľ a žiak nasledovali: Evaristus (zomrel okolo roku 107), Alexander (zomrel okolo roku 115), Sixtus (zomrel okolo roku 126), Telesforus (pápežom bol cca v rokoch 126-137), Hyginus (pápežom 136-140), Pius I. (pápežom 140-154), Justín Martýr (žil cca v rokoch 100-165). Táto línia „nástupníctva” z historického hľadiska končí Taciánom zo Sýrie (120-173/180). Dôkazová stopa tu končí; pokračovatelia sú pravdepodobní, avšak neznámi.
Tretí reťazec je najdlhší a najspoľahlivejšie nás privedie od apoštolov k Sinajskému kódexu. Začína ho apoštol Peter, Ježišom vyvolený vodca Cirkvi (žil cca v rokoch 1-67 n.l.). Jeho žiakom bol evanjelista Marek (cca 7-68). Marekovými žiakmi boli Anianus (zomrel cca v r. 82), Primus (40-118), Avilius (zomrel v r. 95), Justus (zomrel v r. 135), Kedron (zomrel v roku 106). Justovým žiakom potom bol Pantaenus (zomrel okolo roku 200), ktorého významným a slávnym žiakom bol Klement Alexandrijský (150-216). Klement vychoval asi najznámejšieho predstaviteľa teológie alexandrijskej školy Origena (185-253). Jeho žiakom bol ďalší významný teológ Pamfilus z Cézarey (zomrel v roku 309). On svoje vedomosti odovzdal jednému z najvýznamnejších cirkevných otcov tej doby Eusébiovi z Cézarey (263-339), zvanému tiež Eusebius Pamphili. Je autorom prvého diela zaoberajúceho sa dejinami kresťanstva od počiatkov až do doby, v ktorej žil, je preto oprávnene pokladaný za otca cirkevných dejín (FATYM Církeví dějiny).
A to už sme sa dostali tesne pred začiatok koncilu v Laodicei, ktorý stanovil biblický kánon, teda zoznam textov, ktoré sú považované za súčasť Biblie, a k Sinajskému kódexu.
K tomu sa však ešte dostaneme. Najprv sa opäť vrátime o niečo do minulosti.
Pokračovanie: Svedkovia protistrany, časť prvá - postavy z Biblie I. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: J. Warner Wallace - Cold-case Christianity.
Eusebius - Ecclestiatical History.
EndrTimes: The Council Of Laodicea In Phrygia Pacatiana 364 A.D.
