Požadoval v ňom, aby kresťanskí misionári prestali navštevovať domy "pohanských" žien, teda tých, ktoré uctievali grécko-rímskych bohov. Rané kresťanstvo bolo pre ženy tak atraktívne, lebo v rámci kresťanskej subkultúry požívali oveľa vyšší status, než v okolitom svete ako celku.
Neexistuje veľa spoľahlivých zdrojov, ktoré by poukazovali na štruktúru kresťanských komunít podľa pohlavia. Napríklad apoštol Pavol v liste Rimanom posiela osobné pozdravy pätnástim ženám a osemnástim mužom. Ak by sme prijali za fakt, že medzi tamojšími kresťanmi bolo proporcionálne viac žien, než mužov významného postavenia, aby si zaslúžili Pavlovu zmienku, potom by to naznačovalo, že rímska kongregácia bola vtedy prevažne ženská.
Druhou možnosťou posúdiť túto otázku je inventár zabavený v kresťanskom domovom kostole v meste Cirta v severnej Afrike počas prenasledovania v roku 303. Medzi kusmi oblečenia, ktoré kresťania nazbierali pre potreby núdznych, bolo šestnásť mužských tuník, osemdesiatdva ženských tuník a štyridsaťsedem párov ženských sandálov. Je pravdepodobné, že to aspoň čiastočne odráža pomer mužov a žien medzi darcami.
Ak by to ozaj odrážalo skutočný pomer mužov a žien medzi ranými kresťanmi, potom rozdiel medzi nimi a tzv. pohanmi (pre jednoduchosť tak označujem príslušníkov ostatných náboženstiev rímskej ríše) mal rôzne príčiny. Prvou by bol zákaz všetkých foriem infanticídy a potratov, čím kresťania odstránili hlavný dôvod genderovej nerovnováhy, ktorá existovala medzi pohanmi. Druhým faktorom bolo to, že ženy sa s väčšou pravdepodobnosťou než muži stávali kresťanmi. Všetko to, spolu so znížením úmrtnosti žien, mohlo zapríčiniť väčší pomer žien k mužom v kresťanskej subkultúre. Do úvahy je však nutné zobrať aj rozdiel medzi takzvaným primárnym a sekundárnym konvertovaním na kresťanstvo. Pri tom primárnom konvertita prijíma aktívnu úlohu pri konvertovaní, stáva sa angažovaným na základe pozitívneho vyhodnotenia konkrétnej viery. Pri tom druhom, ktoré je pasívne, dochádza k viacmenej pasívnemu akceptovaniu viery na základe spojenia s primárnym konvertitom, čiže jednoduchšie ak sa napríklad pán domu stal kresťanom, od ostatných členov domácnosti, vrátane sluhov a otrokov sa očakávalo to isté.
Príťažlivosť kresťanstva pre ženy sa prejavovala nielen v zákaze infanticídy, ale aj v odsúdení rozvodov, incestu, manželskej nevery a polygamie. Mimomanželský sex sa odsudzoval ako cudzoložstvo.
Kresťanské ženy mali oproti pohanským značné výhody aj keď ovdoveli. Ženy z grécko-rímskeho prostredia boli po ovdovení tlačené k tomu, aby sa čo najskôr vydali. Augustus dokonca dal pokutovať ženy, ktoré sa nevydali do dvoch rokov. Keď sa pohanská žena znova vydala, strácala všetko svoje predchádzajúce dedičstvo, pretože sa stalo majetkom nového manžela. Naopak, u kresťanov bolo vdovstvo vo veľkej úcte a, ak vôbec niečo, tak sa vdovy mierne odrádzali od ďalšieho manželstva. Takto si bohatšie vdovy mohli ponechať majetok po zomrelom manželovi; cirkev dokonca hmotne podporovala chudobné vdovy dajúc im na výber, či sa znovu vydajú alebo nie. Vo všetkých prípadoch sa kresťanské ženy tešili z väčšej manželskej istoty a rovnosti, než ich pohanské náprotivky. Kresťanské ženy sa zvykli vydávať vo vyššom veku a mali viac na výber za koho.
Zatiaľ čo pôrodnosť v pohanských kruhoch rímskej ríše nebezpečne klesala, kresťania, podľa známeho biblického príkazu "Ploďte a množte sa..." (Gen. 1:28) udržiavali podstatnú mieru prirodzeného rastu. Ich pôrodnosť bola oveľa vyššia, než u pohanov, a ich miera úmrtnosti podstatne menšia.
Ak hlavným faktorom nízkej pôrodnosti medzi pohanmi bola kultúra orientovaná na mužov, ktorá manželstvu prikladala nízku hodnotu, hlavným dôvodom vysokej pôrodnosti medzi kresťanmi bola kultúra, ktorá manželský zväzok posvätila. Kresťania odsudzovali promiskuitu mužov, ako aj žien, a zdôrazňovali povinnosti manželov voči ženám aj žien voči manželom. (napr. aj 1 Cor. 7:2-7, Ef. 5:22).
Kresťanské učenie už od začiatku absolútne zakazovalo infanticídu a potraty a klasifikovalo ich ako vraždu (napr. aj v druhej kapitole Didache, manuálu kresťanskej náuky pravdepodobne z prvého storočia). Taktiež odmietalo akékoľvek spôsoby bránenia počatiu, ktoré boli typické pre kultúrne vzory správania, ktoré zapríčinili pokles grécko-rímskej pohanskej populácie, o ktorých som sa trochu zmieňoval minule.
Fakt, že kresťanská komunita bola pravdepodobne zo 60% tvorená ženami, jej poskytoval značný potenciál plodnosti. Samozrejme, berúc do úvahy morálne obmedzenia v skupine, kresťanské ženy museli byť vydaté, aby mali deti. Okrem toho je vysoko pravdepodobné, že aj drvivá väčšina detí, ktoré sa narodili z manželstva kresťanskej ženy a pohanského muža, bola vychovávaná v rámci kresťanskej komunity.
Všetko toto viedlo k rýchlemu rastu podielu kresťanov na obyvateľstve Rímskej ríše.
Pokračovanie Ženy v dobe prvých kresťanov. Tretia časť - manželstvo. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Rodney Stark - The Rise of Christianity.
