Možno nie najkontroverznejším, ale asi najviac diskutovaným je výrok v Prvom Pavlovom liste Timotejovi 2:15: "Ale spasí sa rodením detí; ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti." Otázkou je, čo sa myslí pojmom "spasí sa" alebo slovným spojením "rodením detí", kde je v anglickom preklade použité slovo "childbearing", v gréckom origináli použité slovo"teknogonia" (τεκνογονια), ktoré je možné interpretovať pomerne elasticky ako tehotenstvo, pôrod alebo výchovu detí. Význam termínu "spasí" siaha od ochrany pred fyzickou ujmou počas pôrodu po "večnú spásu"... Tento citát tiež nesľubuje telesnú bezpečnosť počas pôrodu, pretože aj kresťanské ženy pri rodení často zomierali. Niektorí antickí komentátori sa domnievali, že ženy sú tu vyzývané nielen aby rodili deti, ale tiež aby ich vychovávali v kresťanskej viere, alebo úplne metaforicky, keď to zahŕňalo celibát a vdovstvo.
Niektorí verili, že tento Pavlov text bol napísaný ako reakcia na falošné učenie, ktoré očierňovalo rodičovstvo. Argumentuje sa, že v časti kresťanskej komunity niektorí presadzovali sexuálnu zdržanlivosť a bezdetnosť ako "duchovnejší" spôsob života. Vyhýbali sa materiálnemu svetu, vrátane chaotickosti rodiny, v prospech nadpozemskej, "božskej" existencie. Prvý list Timotejovi teda spochybňuje tento názor tým, že vyzýva ženy na tehotenstvo a výchovu detí, pretože v tom budú duchovne požehnané a "zachránené". Rodením demonštrujú posvätné cnosti viery, nádeje a lásky.
Židovské aj kresťanské ženy v plodnom veku a ich rodiny sa tiež obávali rizík spojených s tehotenstvom a pôrodom, aj so životnosťou dieťaťa. Vítali preto čokoľvek, čo by im pomohlo tieto riziká odvrátiť.
Pokiaľ ide o samotné materstvo a výchovu detí, Biblia aj iné staré židovské zdroje poskytujú mnoho dôkazov o dôležitej úlohe židovských matiek pri vzdelávaní ich detí. Tobiáš chváli svoju starú mamu Deboru, ktorá ho naučila Mojžišove zákony (Tob. 1:8). Rodičom Zuzany sa pripisuje zásluha za výchovu ich dcéry "podľa zákona Mojžišovho" (Dan. 1:3).
V siedmej kapitole druhej knihy Machabejcov matka povzbudzuje svojich synov, aby vydržali čeliť mučeniu. Svoju autoritu tu vyhlasuje na základe skúseností s tehotenstvom a dojčením, ako aj vďaka neustálemu dohľadu nad ich vzdelávaním počas celej mladosti.
Udalosti súvisiace s tehotenstvom, výchovou a starostlivosťou o deti sú na mnohých stupňoch dôležité aj v kresťanskom príbehu. Slúžia ako metafory nádeje aj blížiacej sa katastrofy. Prispievajú k okolnostiam kľúčových charakterov príbehu, poskytujú aj náznaky o každodennom živote žien.
Na začiatku Lukášovho evanjelia sa stretávame s dvomi matkami. Alžbeta bola vydatá za svojho manžela už veľa rokov, boli však bezdetní. Neskoršie rabínske zdroje uvádzali, že manžel sa musí rozviesť, ak mu manželka do desiatich rokov neporodí dieťa. Alžbeta a Zachariáš, ktorí boli z kňazskej línie, však predstavujú mienku, ktorá podporuje dlhotrvajúce vzťahy bez ohľadu na to, či majú vlastné deti alebo nie. Možnosťou pre Zachariáša bolo mať viac žien, čo bolo bežným zvykom vo vtedajšej izraelskej spoločnosti (medzi Rimanmi to však bolo protizákonné). Pre Zachariáša a Alžbetu však bol oddaný manželský vzťah dôležitejší než túžba po deťoch. Alžbetina reakcia na neočakávané tehotenstvo (Lk. 1:25) poukazuje na to, že svoju novú situáciu vidí ako ukončenie hanby, ktorú ako neplodná po mnohé roky podstupovala vo svojom okolí.
Najznámejšou matkou v Novom zákone je Mária, matka Ježišova. Aj keď má nezastupiteľnú úlohu v dejinách a teológii Cirkvi ako Božia matka - Theotokos (gr. θεοτόκος), biblický text poskytuje prekvapujúco málo konkrétnych historických údajov. Väčšina autorov dnes predpokladá, že Mária musela kvôli svojmu tehotenstvu čeliť veľkej hanbe a odsudzovaniu. Bola nevydatou matkou a Ježiš bol odsúdený ako nelegitímne dieťa. Prvý bod však neberie do úvahy bežné zásnubné zvyky tej doby. Mária a Jozef mali uzavretú tzv. zásnubnú zmluvu; čakal ich sobáš. Prípadný pohlavný styk by podľa vtedajších zvykov nebol vnímaný ako porušenie nejakej normy správania. Problémom však nebolo to, ale zdanie, že Mária spáchala cudzoložstvo. Vysvetľuje sa tým Jozefova pohnútka v tichosti sa s ňou rozviesť, čo bolo vtedy bežné právne riešenie v prípade nevery. Nakoniec sa však rozhodol proti rozvodu (Mt. 1:19). Ak by susedia považovali Ježiša za nelegitímneho syna Márie, ako by asi podľa vtedajších zvykov reagovali? Pravdepodobne by sa k nej správali ako k spoločenskému vyvrheľovi. Mária sa však zúčastňovala spoločenských udalostí, napríklad svadby, na ktorej došlo k premeneniu vody na víno. Sluhovia ju rešpektovali a poslúchali jej pokyny, čo naznačuje, že sa tam tešila nie bezvýznamnému postaveniu a vplyvu. Často cestovala do chrámu v rámci väčších skupín spoluveriacich (Lk. 2:41-52). To všetko naznačuje, že nebola žiadnym vyvrheľom, ale plne sa zúčastňovala spoločenského a kultúrneho života v židovských dedinách Galiley a Judey.
Z evanjelií tiež vyplýva, že mala komplexný a hlboký vzťah so svojím synom, Ježišom. (Jesus Turns Water To Wine. - YouTube).
Pokračovanie Ženy v dobe prvých kresťanov. Piata časť - ženy v náboženstve. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Lynn H. Cohick - Women in the World of the Earliest Christians.
