reklama

Ublíženejší vyhráva.

Vývin konfliktu v rámci kultúry ublíženosti môže viesť protistrany k tomu, že sa na seba začnú svojim spôsobom podobať tým, že prijímajú taktiku, stratégie a formy spoločenskej organizácie toho druhého.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Násilie často vedie k násiliu a organizovanie k podobnému systému na druhej strane. Takto muži, ktorí sú označovaní za sexistov kvôli tomu, že kritizujú radikálny feminizmus, tiež ľudia, ktorí sú kritizovaní ako nesúcitní zverejňujú prípady, keď boli oni obeťami. Výsledkom je "konkurenčná ublíženosť" v ktorej sa obe strany predháňajú, aby dokázali, že práve oni sú tými skutočne ublíženými.

Práve v kultúre ublíženosti sa výhody a privilégia najviac odsudzujú, menšinovosť sa najviac oslavuje a zaobchádzanie so sťažnosťami stále viac závisí na tom, aby sme ostatných presvedčili, že práve my sme tým, kto je znevýhodnený, a teda ublížený.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z konzervatívnej strany politického spektra v USA už niekoľko desaťročí prichádzajú sťažnosti, že politika prijímania do práce či na štúdium, ktorá uprednostňuje černochov a iné menšiny (Affirmative Action - u nás by sme povedali pozitívna diskriminácia) je neférová a škodlivá pre tých, ktorí nie sú členmi žiadnej menšiny. S tým, ako kultúra ublíženosti rozširuje počet skupín obetí, ktoré si zasluhujú zvláštnu starostlivosť, narastá aj možnosť odporu tých, ktorí ostávajú v kategóriách, ktorým sa takejto pozornosti nedostáva. Už teraz v pravici existujú tí, ktorí prijali morálne výrazové prostriedky ľavicových aktivistov kultúry ublíženosti, proti ktorým sa stavajú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže existuje mnoho oblastí, v ktorých môžu byť ľudia znevýhodnení, stáva sa, že jednotlivec sa ocitne v niektorých skupinách znevýhodnených, no aj v niektorých takzvane privilegovaných. Potom tí, ktorí na sebe skombinujú viac identít ublíženosti, sa budú hlásiť k vyššiemu morálnemu statusu než tí, ktorí majú tých znevýhodnení menej.

Znie to síce absurdne, ale v kultúre ublíženosti platí, že čím ste na tom horšie, tým ste na tom lepšie, čo často vedie k vnútorným bojom v skupinách, k bojom medzi aktivistami a skupinami obetí, čo sa niekedy nazýva ako špirála čistoty. Hlavná myšlienka je tu veľmi podobná na to, čo sa niekedy deje v ideologických a náboženských hnutiach, kde sa jednotliví členovia snažia prekonať druhých v skupine prejavmi zápalu pre vec, odsudzovaním a vylučovaním členov ich vlastného hnutia za stále menšie a menšie odchýlky od ich ústredných hodnôt. Výsledkom je stále rastúca snaha o morálnu čistotu. V kultúre ublíženosti sa špirála čistoty odvíja od prehlásení o ublíženosti, privilégiách a útlaku. Tie sú vedené tými, ktorí sa hrdia najväčším štatútom obete či najväčším počtom oblastí, v ktorých sú "utláčaní" a tými, ktorí sú najcitlivejší na akékoľvek náznaky urážky. V komunitách aktivistov sa potom pod povrchom šíri strach z toho, že budú vyzerať ideologicky nečistí. Niekoľko označení za zlého či problematického aktivistu potom stačí na spoločenskú smrť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Revolúcia opäť požiera svoje vlastné deti.

Tvrdenie o tom, že sú obeťou, poskytuje ľuďom akúsi zvrátenú autoritu. Kľúčom je subjektívna skúsenosť. Štatút obete môže zabezpečiť špeciálne privilégiá a dáva povolenie na označovanie opačných názorov, alebo hoci len miernej kritiky, za prejav nenávisti. Napríklad vo Veľkej Británii potom môže byť na základe zákona za prejav nenávisti označené "akékoľvek správanie, slovné urážky či obťažovanie, urážlivé plagáty, letáky, gestá tak, ako ich vníma obeť alebo akákoľvek iná osoba, ako prejavy motivované nepriateľstvom, predsudkami, alebo nenávisťou." Rovnako platí, že ak vás obeť agresívne obviní z urážky, je nebezpečné argumentovať s ňou alebo čo i len požadovať, aby na vás prestala útočiť, lebo môžete byť obvinený na základe pravidla, ktoré stanovuje, že "nie je možné spochybňovať hnev ... keď je vyjadrený osobou z menšinového prostredia." Nie je div, že ľudia stoja v rade, aby sa identifikovali ako členovia hocakej skupiny z tábora menšinových obetí: môžu potom kričať koľko a čo chcú, ukončiť akúkoľvek diskusiu a vyhrážať sa kritikom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po tom, čo v posledných desaťročiach bola k týmto rôznym kultúrnym, menšinovým skupinám napojená podpora zo strany štátneho rozpočtu (opäť je reč o Veľkej Británii, no aj na Slovensku to asi bude v niečom podobné) začali rôzne skupiny oveľa aktívnejšie zdôrazňovať a vyhlasovať svoju čiastkovú identitu, pričom zdôrazňovali hlavne ich postavenie obete. Dnes netreba veľa, aby sa nejaká skupina kvôli získaniu štátnej podpory premenovala ako časť znevýhodnenej menšinovej skupiny. (Skutočný príklad - skupine umelkýň bola zamietnutá žiadosť o dotáciu. Keď sa premenovali na Kolektív umelkýň Juhovýchodnej Ázie, bola im schválená. Na ďalší rok sa premenovali na Umelecký kolektív moslimských žien a dostali financie opäť. Absurdistan nie je len na Slovensku.)

Čo v prípade, ak nemáme dostatok dôkazov na to, aby sme si mohli nárokovať štatút obete? Jednou z možností je urobiť z komára somára - teda nafúknuť triviálne prkotiny do rozmerov strašného utrpenia. Vo Veľkej Británii existuje "Projekt každodenného sexizmu", ktorý vyzýva ženy, aby emailovali "príklady sexizmu, ktoré samy zažili," pričom sa nerobí rozdiel medzi "vážnymi a zanedbateľnými", "rozhodne urážlivými, a tak malichernými, že ste ani necítili potrebu protestovať." Ak by sme to pokladali za smiešne, bol by to dôkaz nedostatku porozumenia. Tu prichádza vhod teória mikroagresií, ktorá dokáže vysvetliť napríklad aj to, že "ak muž prevracia očami, keď niečo hovoríte, je to dôkazom toho, že ste sa stali obeťou sexizmu."

Som hrdý na to, že nie som obeťou ničoho iného okrem mojich vlastných chýb a zlých rozhodnutí.

Obrázok blogu

Pokračovanie Nositeľka rána? Ako? - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)

Zdroj informácií: Campbell, Scott: The Rise of Victimhood Culture.

 Claire Fox: I Still Find That Offensive.

 https://www.youtube.com/watch?v=tp2PfturEO4

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  505
  •  | 
  • Páči sa:  1 739x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu