Z denníka skautíka:
V Novej Bani sme pri Lidli nechali auto a vyrazili po modrej značke smerom k Zvoničke. Po 450-tich metroch z nej ale odbáčame na Banský náučný chodník čiernej farby. Za 350 metrov sa na našu cestu pripája žltá značka, po ktorej pôjdeme skoro až do konca. Pomaly v serpentínach stúpame hore. Počasie máme oblačné a snáď nebude pršať. Už nám veľa pršalo na diaľnici po ceste do Novej Bani.
Z histórie
Zvonica bola postavená ako súčasť pútnického miesta Kohútovo (vzdialené 700 metrov po žltej značke). Keďže poloha kaplnky stojacej na pútnickom mieste neumožňovala, aby od nej zvuk zvonov doliehal až do Novej Bane, v roku 1874 bola na tomto mieste nad mestom postavená zvonica.
Okolo Zvonice sa neskôr vybudoval rekreačný areál Zvonička. Iniciátorom postavenia budovy a sprístupnenia Zvoničky ako rekreačného miesta na posedenie a oddych bol novobanský správca farnosti – pán Ignác Tonhäuser.
Po prezretí areálu Zvoničky vyrážame po žltej značke na rozhľadňu Háj. Po kilometri máme na Červenej skale peknú vyhliadku na Novú Baňu.
Z Červenej skaly asi 300 metrov je vyhliadka na Havranej skale. Je pekne vidieť mesto a okolité hory. Vidíme aj diaľnicu po ktorej sme prišli.
Po vyhliadkach by sme mali ísť lesom k rozhľadni ešte 1,6 kilometra. Počasie sa nám postupne zhoršuje a očakávame v najbližšej dobe aj dážď.
O rozhľadni
Bola otvorená koncom októbra 2017 na mieste bývalého kameňolomu, kde sa v minulosti ťažil novobanský ružový ryolit. Tento kameň sa používal na výrobu mlynských kameňov a taktiež sa použil aj na obloženie spodnej časti rozhľadne.
Poskytuje nádherné výhľady na Novobanskú kotlinu, zo západnej časti na hrebeň Pohronského Inovca s výraznými vrchmi Sedlová skala a Viničný vrch. Vyhliadka má celkovú výšku 21 metrov.
Kvôli dažďu sa tu dlho nezdržujeme a vyrážame smerom po žltej do pútnického miesta Kohútovo. Po 1,3 kilometra sa na našu cestu pripája modrá značka a ešte treba prejsť ďalších 1,4 kilometra a sme pri kaplnke.
O kaplnke
Pútnické miesto Kohútovo vďačí za svoj vznik objavu výdatného prameňa vody v období veľkého sucha v roku 1863. V tom roku bolo leto mimoriadne suché a všetkých trápil nedostatok vody. 5. augusta 1863, keď tu pásli deti ovce, jedna ovečka pasúca sa v Kohútove začala hrabať do suchej trávy a vŕtala sa v nej až tak dlho, kým zo zeme nevystrekla voda. To, že sa voda objavila na mieste, kde inokedy bývalo sucho, považovali ľudia za zázrak.
Za údajne liečivou vodou začali prichádzať aj pútnici – zachované sú aj výpovede viacerých ľudí, ktorí potvrdili buď uzdravenie z chorôb alebo nejaké znamenie. A tak známy banskobystrický biskup Štefan Moyzes vyhlásil toto miesto v júni 1866 za milostivé a z milodarov pútnikov bola už v roku 1869 postavená neogotická kaplnka. Veľké púte tu bývajú dvakrát do roka.
V Objekte kaplnky sa nachádza veľmi vzácna a zákonom chránená 34 metrov vysoká Sekvoja mamutia.
Nám ešte zostáva niečo okolo dvoch kilometrov k autu. Dnes sme toho videli mnoho. Pred obedom sme stihli Veľký Inovec a vodopád. Po obede Zvoničku, rozhľadňu Háj aj pútnické miesto Kohútovo. Po skončení turistiky nás čaká 160 kilometrová cesta domov.
Dátum: 1.10.2020
Dĺžka túry: 8,7 km
Čas: 3 a pol hodiny
