Julesa Verna by mal poznať skoro každý, kto bol niekedy v škole. Bol francúzsky spisovateľ sci-fi alebo dobrodružných príbehov. Jeho životopis sa dá ľahko nájsť na internete, tak spomeniem len zopár zaujímavostí.
Mal strýka Châteaubourga (bol maliarom), ktorý ho podporoval v tom, aby so svojimi kamarátmi uskutočňoval dobrodružné cesty.
Je po ňom pomenovaný kráter na odvrátenej strane mesiaca.
Údajne našiel inšpiráciu aj na Slovensku pri návšteve Devína, kde hľadal poklady pre svoj román.
Predpovedal mnohé technické vynálezy, ktoré boli neskôr vynájdené. Preto býva označovaný aj za „cestovateľa v čase".
Od roku 1879 je druhým najprekladanejším autorom na svete, hneď po Agathe Christie.
Počas svojej kariéry napísal viac ako 50 hier, románov a esejí, ktoré mu priniesli slávu.
V roku 1885 bol postrelený synovcom Gastonom. Zasiahol ho „len“ do nohy, ale táto udalosť mala silný vplyv na jeho duševné zdravie. Guľku sa nikdy nepodarilo odstrániť, a preto Jules do konca života krýval.
Po jeho smrti rozpísané diela dopísal syn Michel.
Na úvod si povedzme ešte niečo o Amazonke
Rieka Amazonka bola dlho považovaná za druhú najdlhšiu rieku na svete (po Níle), pretože sa nevedel určiť jej prameň. Prvýkrát sa to podarilo dvom brazílskym prieskumníkom Paule Salhane a Robertovi Werneckovi v roku 1994. Museli čakať ešte 13 rokov, kým bol ich objav potvrdený. Takže pramene Amazonky vyvierajú v peruánskych Andách, len necelých 200 kilometrov od brehov Tichého oceánu.
Názov rieky pochádza pravdepodobne z indiánskeho slova amacunu (hluk vody), ktoré označuje skočný príliv postupujúci proti prúdu rieky. V ústi do Atlantického oceánu dosahuje výšku 4 až 5 metrov, ale zrejmý je až v meste Óbidos, vzdialenom 966 kilometrov od ústia.
Počas svojho putovania cez Ekvádor, Peru, Kolumbiu, Bolíviu a Brazíliu zberá do svojho koryta tisíce prítokov. Osemnásť prítokov je dlhších než 1500 kilometrov. Vo vzdialenosti 350 kilometrov od Atlantického oceánu začína delta Amazonky, ktorá je rozlohou 100 000 km² jednou z najväčších na svete. Prevažná časť vody odteká severovýchodnými ramenami a len malá časť odteká južným ramenom Pará. Medzi týmito ramenami sa nachádza najväčší riečny ostrov Marajó.
Amazonka až do Manausu (1690 km) je splavná aj pre veľké oceánske lode. Najvýznamnejšie prístavy sú Belém na južnom ramene delty Pará. Santarém, Óbidos a Manaus v Brazílií a Iquitos za hranicami Peru.
K celkovému objemu vody, ktorá do svetových oceánov prúdi z riek, prispieva jednou šestinou.
Do Atlantického oceánu sa vlieva s takou silou, že jej sladká voda preniká až do vzdialenosti 160 kilometrov od pobrežia.
Príbeh z knihy 800 míľ po Amazone sa začína v roku 1852 v dažďovom pralese v Peru neďaleko Amazonu. Prvá postava, Torres, sa pohybuje v lese blízko mesta Iquitos. Po naháňaní opice zlodejky stretá dvoch mladých mužov Manoela a Benita. Tí mu pomáhajú pri chytení opice a pozývajú ho na fazendu Benitovho otca, ktorá sa nachádza neďaleko. Torres, ktorý sa živý ako lesný kapitán (naháňa otrokov po pralese) pozvanie odmieta a pokračuje pozdĺž rieky k brazílskym hraniciam.
Po tomto krátkom príbehu sa dej stáča do mesta Iquitos. Je to prístavné mestečko. Amazon sa tu volá Maraňon a jeho koryto oddeľuje Peru od Ekvádora. Obyvateľstvo je zmesou rozličných indiánskych kmeňov a Španielov. Necelú míľu od mesta sa nachádza bohatá fazenda. Je to farma Joama Garrala. Joam dvor zdedil po svojom svokrovi, Portugalcovi Magalhaesovi. Spolu s dvorom a služobníctvom (indiáni a černosi) mu dal za ženu svoju jedinú dcéru Yaquitu. Spolu majú dve deti, Benita a Minhu.
Život na farme plynie obyčajne ako vždy. Až do chvíle, kedy Manoel, Benitov dobrý priateľ, požiada o ruku Minhu. A chystá sa svadba. A nielen taká obyčajná. Svadba sa má uskutočniť v meste Belém, vzdialenom 800 míľ na západ. Joam Garral, svadobný otec sa rozhodne postaviť loď jangadu a vzdialenosť splaviť po Amazone (pozri foto nižšie). Je to taká dedinka plávajúca na vode. Bola dlhá 300 metrov a 18 metrov široká, čiže mala 5400m². Na nej sa postavilo niekoľko domov (na bývanie aj zásoby), vrátane kaplnky. Pomocou vysokého prílivu v období dažďov ju spustili na vodu.
Dá sa povedať, že celý príbeh sa môže prerozprávať v jednej vete: Rodina postaví loď, celá sa nalodí a pláva po rieke 800 miľ až na konečnú len preto, lebo si chcú dvaja mladí ľudia sľúbiť lásku na celý život. Pre tých, ktorí sú menej náročný na dej, toto stačí. Tým, ktorí toto nestačí, rodina sa nalodí 6.júna a čaká ju plavba 4 mesiace. Aj Teba napadlo, akou rýchlosťou sa teda plavia? 800 míľ je asi 1280 kilometrov. Plavili sa presne 4 a pol mesiaca, čo je niečo okolo 130 dní. Mali nejaké voľné dni, ktoré využili na návštevu dedín a miest popri rieke. V prepočte to vychádza 10 kilometrov za 24 hodín, čo je menej ako pol kilometra za hodinu. Plavili sa aj v noci, tak preto 24 hodín. Amazonka tečie veľmi pomaly. Pri strednom toku má jangada rýchlosť 3,6 kilometra, pri rozvodnení môže nabrať rýchlosť až okolo 30-40 kilometrov za deň.
Do mesta Mannaus plynie plavba dá sa povedať úplne v pohode. Sem-tam majú nejakú zastávku na doplnenie zásob a prehliadku dediny. Najvzrušujúcejší moment je napadnutie kajmanmi. Vyliezli z vody na jangadu a narobili škody. Niektorí sú aj zranení, ale inak plavba pokračuje ďalej. Pred mestom Mannaus sa Torres, ktorý sa k nim pridal na hraniciach Peru a Brazílie, zhovára s Joamom Garralom. Snaží sa ho vydierať za jeho minulosť a za mlčanlivosť si pýta jeho dcéru Minhu. Áno, Minhu, ktorú ide vydať a práve preto sa plaví na rieke. Keďže Joam nepristúpi na jeho hru, vyháňa ho pred mestom z lode.
Na druhý deň, 24.augusta, pripláve k jangade policajný náčelník so strážnikmi a zoberú Joama Garrala do väzby. Prečo? Torres v ňom spoznal Joama Dacostu. On sa totiž premenoval ešte v januári roku 1826 hneď po úteku z väzenia. Bol odsúdený na trest smrti za vraždu členov vojenského sprievodu a krádež diamantov v Tijucu - v hlavnom meste diamantového okrsku. Večer pred výkonom trestu utiekol z väznice v meste Villa Rica a uteká za hranice Brazílie. Až sa dostane na farmu Portugalca Magalhaesa a žije nový život pod novým menom a s novou rodinou.
Obnovený súdny proces vedie sudca Jarriquez. Sudca Ribeiro, ktorý bol v tom čase prokurátor a veľký obhájca Joama je mŕtvy. Joam mu ešte stihol poslať dopis, že pláva po Amazone smerom k nemu do Mannausu. Ale počas plavby zomrie. Dočasný sudca Jarriquez nebýva k obžalovaným zhovievavý. Už vopred zamieta možnosť neviny u hociktorého obžalovaného. Hlavným problémom Joama je ten, že má len mravné dôkazy o svojej nevine, ale žiaden vecný. No, jeden vecný dôkaz by sa našiel. Vlastní ho Torres. Má list od pravého vinníka, ale nikomu ho nechce dať. Venoval mu ho vinník tesne pred svojou smrťou a požiadal Torresa, aby ho zaniesol Joamovi na farmu niekde v Peru. Ten ale chcel za listinu jeho dcéru. Počas súdneho procesu sa stane jedna nečakaná vec. Manoel a Benito vyhľadajú Torresa, aby mu dali čo preto za to, že zradil totožnosť ich otca a svokra. Len pri škriepke, ktorá sa časom vygradovala na veľkú bitku, omylom Benito mačetou zabil Torresa. Torres nanešťastie padá aj so svojou listinou o pravom vinníkovi do Amazonu a zmizne preč.
Poobede toho istého dňa zistili, že ich čin môže priťažiť otcovi. Zmizol jediný vecný dôkaz neviny. Na člnoch sa vydajú hľadať Torresovo telo, ale neúspešne. Na ďalšie hľadanie si požičajú od jedného podnikateľa skafander a hľadajú nezvestné telo priamo na dne rieky. Ale aj v ňom nemali po hodinách hľadania úspech. K nájdeniu tela im pomohla šťastná náhoda. V okolí mŕtvole práve preplával delový čln Santa Anna a na pozdrav príchodu vystrelila z dela. Otras rozochvel vodnú hladinu a chvenie prenikajúce až na dno rieky uvoľnilo Torresovo telo, ktoré vyplávalo na hladinu. Neviem, či je to možné, ale nakoniec Torresa s jeho listinou našli.
Ale bol tu ďalší problém. Listina bola zašifrovaná. Teraz bolo treba nájsť šifru a zistiť, čo sa v nej píše. Tá šifra bola pre mňa osobne zaujímavá. Bolo treba uhádnuť správne 3-4-5-6 ciferné číslo, vďaka ktorému sa správne písmená v listine posunuli v abecede dopredu alebo dozadu.
Napríklad:
Ortega by sa pomocou čísla 432513 zašifroval na suvjhd.
Nakoniec sa pomocou Fragosa zistilo, že tú listinu mohol napísať Torresov kamarát Ortega. Vďaka tomu zistili číslo 432513 a listinu správne prečítali. Ortega sa priznal k vražde a krádeži a Joam je nevinný.
Po veľkých oslavách 5.septembra vyplávajú z Mannausu ďalej. Plavba pokračuje bez nejakých zvláštností. Mesto Santa Maria de Belém do Pará sa nachádza na južnom ramene delty Amazonu. Svadba sa konala hneď na druhý deň po príchode, 16.októbra. Plavba im trvala 4 a pol mesiaca. Sobáši sa nielen Manoel a Minha, ale aj Fragoso a Lina. Fragoso a Lina sa dali dohromady na jangade. Celé mesto Belém oslavuje nielen dve svadby, ale aj víťazstvo spravodlivosti. O mesiac neskôr sa celá rodina vracia na amazonskom poštovom parníku na fazendu do Iquitosu. Prečo sa vlastne svadba neuskutočnila na farme Joama? Pretože Manoelova mama pani Valdézová je vážne chorá a nemôže sa obradu zúčastniť v Iquitose. Preto sa celá rodina preplavila 800 míľ po Amazone.
Tu príbeh končí. O Julesovi Vernem sa hovorí, že si pri písaní vymýšľa rôzne vynálezy a tak. Tento príbeh mi príde dosť reálny. Aspoň na tú dobu. Prečo nepoužili parník na prepravu? V tom čase ešte neplávali až do Iquitosu, ktorý je za hranicami Brazílie. Joam nakoniec celú jangadu predal. Vyrábal ju s tým úmyslom, veď bol nakoniec obchodník s drevom. Jediné, čo tam mohlo byt sci-fi bol ten skafander, ktorý fungoval pomocou čerpadla, ktoré do neho pumpovalo vzduch. Ale inak je to dobrý a v niektorých fázach napínavý príbeh. Taký väčší rodinný výlet naprieč celým kontinentom.
Názov: 800 míľ po Amazone
Autor: Jules Verne
Rok 1.vydania: 1881
Vydané: 1967
Vydavateľstvo: Mladé letá
