Ernest Hemingway bol americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1954) a Pulitzerovej ceny za beletriu (1953).
V roku 1942 sa napríklad Hemingway zúčastnil tajnej operácie na dostihnutie nemeckých ponoriek v Atlantickom oceáne blízko pobrežia Kuby. Zhromaždil svojich priateľov, rovnako ako aj niekoľkých odborných pracovníkov. Vybavil svoju loď Pilar rádio-zariadením, extra palivovými nádržami a slušným množstvom výzbroje dúfajúc, že ak by sa mu podarilo lokalizovať nemeckú ponorku, mohol by sa dostať dostatočne blízko a vhodiť bombu cez nakladacie dvierka. Z ich lovu na ponorky ale nevzišlo nič okrem spoločnej rybačky a popíjania. Bol považovaný aj za vojnového spisovateľa.
V januári roku 1954 Hemingway so svojou štvrtou ženou Mary nastúpil na palubu malého lietadla a urobili si výlet po niektorých východoafrických jazerách a vodopádoch. Pilot sa počas letu pokúšal vyhnúť kŕdľu vtákov a narazil do telegrafického drôtu. Lietadlo bolo ťažko poškodené a museli núdzovo pristáť. Zranenia posádky boli nepatrné, hoci jeho Mary mala zlomených niekoľko rebier. Aby toho nebolo málo, tak pri lete do Ugandy sa lietadlo sotva vznieslo zo zeme a začalo horieť. Mary a dvaja piloti sa dostali von cez únikový východ, ale Hemingway radšej použil svoju hlavu ako baranidlo a vyšiel prednými dverami. Tento náraz ho zranil viac ako si ostatní mysleli. Podľa jeho biografie od Jeffreyho Meyera mal prasknutú lebku a dve platničky, mal vykĺbené obe ramená, jeho pečeň, pravá oblička a slezina boli roztrhnuté, jeho ruky, tvár a hlava boli spálené od plameňov, zhoršil sa mu zrak aj sluch. Veľmi sa zranil, ale dal to na Batmana.
V roku 1959 uzavrel zmluvu s časopisom Life, ktorý ho požiadal, aby napísal článok o býčích zápasoch. Preto Hemingway strávil leto v tom roku cestovaním po Španielsku spolu s dvoma najznámejšími toreadormi, aby získal informácie pre svoj článok. Nakoniec napísal viac ako sa predpokladalo a aj po skrátení musel byť tento článok vydaný v troch pokračovaniach. Toto bola posledná Hemingwayova publikovaná práca, ktorú vo svojom živote vydal.
Prvú polovicu roku 1961 strávil bojom s depresiou a paranojou a čoraz častejšie hrozil samovraždou. Ráno 2. júla vstal Hemingway skoro ráno, vzal si brokovnicu, vyšiel hore schodmi na miesto blízko vchodu a strelil sa do hlavy. Bolo to niečo vyše dvoch týždňov do jeho 62. narodenín.
Aspoň toľko zaujímavostí zo života autora. Podrobný životopis je na internete, nechcel som ho tu písať.
Veľa ľudí si myslí o knihe Starec a more, že tam ide len o ulovenie jednej ryby. Je tomu skutočne tak? Musíme si uvedomiť, že dielo Ernesta Hemingwaya je novela. To znamená prozaický epický literárny žáner kratšieho alebo skôr stredného rozsahu, ktorý obsahuje pútavý príbeh osoby či skupiny osôb s prekvapivým záverom. Bola obľúbená najmä v 19.storočí a je populárna dodnes.
Príbeh je vážne jednoduchý. Santiago je starý, ale skúsený rybár, ktorý už 84 dní nič nechytil. 84 dní sa snažil každý jeden deň niečo chytiť a stále nič. Bol vytrvalý alebo skutočne nebol taký skúsený, ako sa zdá? Prečo stále každé jedno ráno sadol do loďky a vyplával na more za šťastím? Odpoveď je jasná: miluje more a rybolov je jeho živobytie. V tom čase je už vdovec a deti nemá. Skúsený je natoľko, že pri pohľade na oblaky nad morom určí počasie na tri dni dopredu. Keď ponorí ruku do vody vie určiť rýchlosť plavby. Pri výlove ryby z mora je jemný, pretože vie, že aj najmenší nepatrný rýchly pohyb môže pretrhnúť vlasec a ryba zmizne v mori.
Nevlastní nič okrem svojej loďky a malej chatrči pri mori neďaleko Havany, hlavného mesta Kuby. Zo všetkých rybárov naokolo sa s ním baví len malý chlapec, ktorý s ním občas zájde loviť. Starec mu predáva svoju múdrosť a skúsenosti.
85-ty deň chlapec pomáha nalodiť skoro ráno starca a dáva mu pár čerstvých rýb ako návnadu. Starec opúšťa pláž a smeruje na otvorené more. Má veľkú túžbu niečo chytiť a dokázať všetkým rybárom, že ho neopustilo šťastie a chce chlapcovi spraviť radosť.
Má nahodené viaceré návnady, každú inej dĺžky. Predpoludním sa mu na jednu chytí ryba. Nevie aká, ale silu má veľkú. Ťahá ho smerom od pobrežia na otvorené more. Tu sa začína boj starca a ryby. Stále musí aspoň jednou rukou držať lano, na ktorom je chytená ryba. Postupne prichádza noc a východ slnka. Ryba má stále veľa sily a starcovi postupne ubúdajú. Až na druhý deň, čo starec chytil rybu, pocítil zmenu v ťahu lana. Ryba postupne vyplývala na hladinu a prvýkrát rybár zistil, čo vlastne chytil. Má na udici marlína (plachetníka veľkého) a podľa jeho odhadu je o dve stopy dlhší ako je jeho loďka.
Plachetník veľký je pre svoju bojovnosť a silu považovaný za športovú rybu. Vie dosiahnuť rýchlosť až 110 km/hod. V dôsledku intenzívneho lovu je ale považovaný za zraniteľný druh. Je národným zvieracím symbolom Bahám a je vyobrazený v ich znaku.
Pred koncom druhého dňa starec ešte chytí na jednu z návnad delfína, takže má čo jesť popri boji s veľkou rybou. Nepočítal s tým, že bude na mori niekoľko dní, takže nemá so sebou jedlo a voda sa mu tiež míňa.
Na ďalší deň, asi po 48 hodinách na udici ryba zase vyplávala na hladinu. Starec jej postupne skracuje lano. Postupne ju pritiahne k lodi. Otočí ju bruchom hore a zabije ju harpúnou. Priviaže ju lanom k boku lode. Osadí sťažeň, nastaví plachtu a pomocou vetra smeruje k pobrežiu. Ryba je ulovená, takže cieľ je splnený. 85 dňové čakanie na úlovok sa skončilo.
Netrvalo dlho a objavil sa prvý žralok. Vyplával z hlbín mora, ktorého privábil pach krvi zabitej ryby. Starec ho po nejakých neúspešných pokusoch napokon zabíja. Stratil kúsok z marlína, ale zatiaľ to nie je nič vážne. Starec ale vie, že to nebude jediný žralok. Postupne zabíja ďalších a ďalších žralokov. Na jednom zlomí harpúnu, tak používa ako zbraň hák pripevnený na vesle. Postupne sa blíži k pobrežiu. Už by sa aj zdalo, že starec šťastne dopláva do cieľa, ale pri pohľade na vzdialené svetlá Havany pripláve niekoľko žralokov a rybu úplne obžerú na kosť. Starec tak prichádza na pobrežie už iba s kostrou ryby.
Je mnoho známych prípadov útokov žralokov na človeka pričom väčšina posudkov vychádza z toho, že nešlo o útok na človeka ako taký, ale o zámenu s inými objektmi, na ktoré žralok inak útočí (napríklad tuleň). Žralok (na rozdiel napríklad od kosatky) netrpí žiadnymi zábranami a človeka zožerie aj potom, keď zistí, že to tuleň nie je.
Žraloky tiež vnímajú elektrické vlnenie, ktoré ich potom doháňa k agresivite. Ak sa človek niekedy stretne so žralokom, mal by byť v pokoji a pomaly dýchať, pretože ľudský mozog vysiela vlny, ktoré žralok zachytí a začne skúmať. Žraloky majú niekoľko radov zubov a neustále im rastú nové, ktoré nahradzujú staršie.
Santiago zaparkuje svoju loď na pláži aj s priviazanou rybou a odchádza unavený do svojej chatrče. Ráno všetci rybári zistia, že sa musel v noci po troch dňoch vrátiť z mora. Chlapec mu pomáha sa vyliečiť tým, že sa o neho stará a sľúbia si, že odteraz budú rybárčiť iba spolu. Tu príbeh končí. Na mňa je to trochu useknutý záver. Potreboval by som ešte zopár stránok, kde by starec dopodrobna chlapcovi alebo aj okolitým rybárom vysvetlil boj s rybou.
Aké lekcie si môžeme vziať z príbehu?
Buď vytrvalí - Santiago aj na 85-ty deň vyráža na more za účelom loviť ryby. Každý z nás má svoje ciele, ktoré majú svoje prekážky. Každý má žraloky, ktoré ho obliehajú a zhromažďujú sa, aby ho roztrhali. Možno sa vidíme aj my v role starca a môžeme prežívať svoje nezdary, nesplnené ciele a neprekonané limity. Vždy existuje šanca nikdy sa nevzdať a pokračovať ďalej.
Nespoliehaj sa na šťastie - Santiago využil všetky svoje skúsenosti na to, aby rybu vyhľadal, chytil a priviezol na pobrežie. Nečakaj. Úspech nedosiahneš čakaním na dobré veci.
Nevyhováraj sa - proti Santiagovi neboli len žraloci ale aj okolnosti. Bol starý, ale nikdy sa na to nesťažoval. Staroba je len výhovorka na to, aby si niečo neurobil. Bojuj bez ohľadu na vek. Svoje ťažkosti znášaj bez sťažovania sa a bez ľútosti.
Muž tu nie je na to, aby strpel porážku. Toto je asi hlavná myšlienka príbehu. Muž robí, to čo musí tak, ako najlepšie vie bez ohľadu na to, čo sa okolo neho deje.
Starec pri love plachetníka je symbolom postoja k životu. Postavil sa mu tvárou v tvár. Aj tak nemal na výber. Život sa nedá obísť. Buď bojuješ alebo nebojuješ. Radšej prehraj so cťou ako prehraj s odovzdanosťou. Bojuj až do konca.
Santiago je taký typ starca, akým by som chcel byť vo svojej starobe. Starec, ktorý neodpočítava posledné sekundy do smrti, ale ktorý žije naplno, ako keby bol nesmrteľný.
„Veď človeka nestvorili pre prehry," povedal. „Možno ho zahubiť, ale nie poraziť. Ale aj tak ľutujem, že som tú rybu zabil. A teraz ma čakajú ťažké chvíle. A nemám ani len harpúnu. Dentuso (žralok) je krutý, schopný, mocný a inteligentný. V inteligencii som ho prevýšil. A hádam ani nie. Hádam som bol len lepšie vyzbrojený. Len zbytočne nemudruj, starký,“ povedal nahlas. „Ďalej sa plav svojím kurzom a znášaj utŕžené údery."
Názov: Starec a more
Autor: Ernest Hemingway
Rok 1.vydania: 1952
Vydané: 1990
Vydavateľstvo: Mladé letá
Aké staré klasiky čítate vy? Čo by ste mi odporučili?
