Z histórie
Strieborný pohár spájaný s množstvom legiend a spomienok patrí medzi najznámejšie symboly severoamerického športu. Stanleyho pohár predstavuje najstaršiu trofej v histórii profesionálnych zaoceánskych súťaží. Pôvodne bol nazývaný "Dominion Hockey Challenge Cup" a hokejistom ho venoval Lord Stanley z Prestonu v roku 1892. Slúžil ako odmena pre najúspešnejší amatérsky hokejový klub v Kanade.
V roku 1892 vyhrali Ottawa Rebels šampionát OHA a po tomto úspechu boli jej členovia pozvaní na slávnostnú večeru amatérskou asociáciou v Ottawe. Lord Stanley sa tejto slávnosti nemohol zúčastniť, ale poslal tam nasledovnú správu: "Uvažoval som o tom, že by bolo dobré, ak by sme udeľovali kanadskému šampiónovi každoročne pohár. Ja by som tú trofej rád poskytol."
Krátko nato zabezpečil Lord Stanley strieborný pohár, ktorý vyrobili v anglickom Sheffielde v spoločnosti G.R. Collis and company. V tom čase stál len 48,67$. Dnes je poistený na viac ako 1,5 milióna dolárov. Na vonkajšej strane pohára bol zároveň vyrytý nadpis "Dominion Hockey Challenge Cup" a nadpis "Od Stanleyho z Prestonu".
Samotný Lord Stanley nikdy osobne súboj o svoj pohár nevidel. 15. júla 1893 bol totiž nútený vrátiť sa do Anglicka. V apríli toho roku zomrel jeho brat, ktorý bol 15-tym kniežaťom z Derby a Lord Stanley sa stal jeho nástupcom. Ešte pred odchodom do Británie stanovil dvoch kurátorov, ktorí mali dohliadať nad regulárnosťou súťaže. Stali sa nimi John Sweetland a Phillip D. Ross.
Stanley Cup si do roku 1907 striedali iba kluby z Montrealu, Ottawy a Winnipegu. Od roku 1910 už o Stanley Cup bojovali iba kluby National Hockey Association a Pacific Coast Hockey League. NHA sa neskôr premenovala na NHL a jej víťaz sa stretával v boji o pohár s najlepším klubom PCHA. Boli to série hrané na dve víťazstvá, neskôr hral víťaz NHL proti víťazovi Western Canada Hockey League na tri víťazstvá.
Od roku 1926 už hrali o Stanley Cup len kluby z NHL a keď zomrel Phillip D. Ross (jeden z poverených kurátorov) vo veku 91 rokov, stala sa NHL majiteľom Stanleyho pohára a ostatné ligy boli z boja o túto trofej definitívne vylúčené.
Lord Stanley vyhlásil už pri darovaní prvého pohára, že každý tím si môže na vlastné náklady nechať vygravírovať na pohár zápis o svojom víťazstve. Zvyklo sa tam ale uvádzať len meno klubu a rok zisku trofeje. Pôvodný pohár bol menami zaplnený už v roku 1902. Keďže sa nikomu nechcelo prikúpiť druhý kruh, na ktorom by bolo nové miesto, začali tímy písať svoje mená priamo na pohár. V roku 1907 sa stal Montreal Wanderers prvým klubom, ktorý vygravíroval na pohár mená všetkých členov svojho tímu a to dokonca na vnútornú stranu trofeje. Gravírovanie mien trvá až dodnes. Sú tam mená hráčov, trénerov a manažmentu víťazného tímu.
Druhý kruh, ktorý pridali v roku 1909 bol zaplnený v roku 1918. Ďalší kruh pribudol na pohár v roku 1924. Týmto spôsobom pohár postupne narastal a kvôli narastajúcej hmotnosti bol v roku 1948 predizajnovaný a nadobudol podobu stojana s odoberateľnou misou na vrchu. Tímy mali zároveň odvtedy zakázané umiestniť svoje mená priamo na pohár a gravírovali sa mená len na podstavec.
Aj tento pohár sa časom zaplnil a v roku 1991 tak umiestnili trofej do Siene Slávy v Toronte a na svete bol nový Stanleyho pohár, ktorý bol pripravený pojať nové mená. Aj na tomto pohári už bol pridaný nový kruh. Ten mal pôvodne pribudnúť v sezóne 2004/05, ale vtedy sa v NHL štrajkovalo. Na nový kruh tak ako prví pribudli hráči Caroliny Hurricanes a na pohár bolo zároveň vyryté i "2004/05 – sezóna sa neuskutočnila".
Zaujímavosti
Momentálne meria Stanleyho pohár 89,54 cm a váži 15,5 kilogramu. Čo som prekvapený, že tak málo. Viaceré zdroje na internete hovoria o tej istej váhe - 15,5 kilogramu. Pre porovnanie trofej z našej hokejovej ligy pohár Vladimíra Dzurillu váži 31 kilogramov. Vyrobený je zo zmesi striebra a niklu (pôvodný iba zo striebra). Zaujímavosťou je, že aj vďaka tomu sa naň, ako na jednu z mála trofejí nielen v severoamerickom športe, ryje priamo a nie na doštičky, ktoré by sa k nemu prilepili či prinitovali.
Je tradíciou, že kapitán víťazného tímu absolvuje ako prvý čestné kolo s pohárom okolo celého klziska. Toto sa však nedialo vždy. Až v roku 1932 sa totiž odovzdával Stanley Cup po prvýkrát priamo na ľade a táto tradícia sa uchytila až v 50-tych rokoch.
Prvým kapitánom, ktorý prevzal pohár, zdvihol ho nad hlavu a absolvoval s ním kolo bol Ted Lindsay z Detroitu Red Wings v roku 1950. Odvtedy absolvuje kapitán s pohárom celé kolo okolo klziska. Túto tradíciu mierne porušil Joe Sakic, ktorý v roku 2001 podal pohár spoluhráčovi Rayovi Bourqueovi. Ten takto korunoval svoju 22-ročnú kariéru v NHL. Aj preto mu Joe aj napriek tomu, že bol kapitán, podal trofej ešte pred absolvovaním celého kola.
Rekordérom v zisku Stanleyho pohárov je Henri "The Pocket Rocket" Richard z Montrealu Canadiens, ktorý dvíhal túto trofej nad hlavu až 11-krát. Jean Beliveau a Yvan Cournoyer získali striebornú trofej desaťkrát. Avšak najčastejším menom na pohári je Jean Beliveau. Ten desaťkrát vyhral ako hráč a sedemkrát ako funkcionár.
Každý hráč z majstrovského tímu má nárok na jeden deň s pohárom. Táto tradícia vznikla v roku 1995 a odvtedy už hráči vystrojili s pohárom kadečo. Ken Daneyko jedol zo Stanley Cupu cereálie, Derian Hatcher ho použil ako nádobu na chladenie nápojov počas párty a Martin Cibák z neho jedol na Liptove halušky. Viacerí hráči použili Stanley Cup pri krste svojich detí, keď doň umiestnili svätenú vodu. Clark Gillies z NY Islanders umožnil jesť z tejto trofeje svojmu psovi.
Stanley Cup sa už viezol na rôznych dopravných prostriedkoch. Darren McCarty ho povozil na svojej motorke, Brad Richards na snežnom skútri a jeho otec na rybárskej lodi. André Roy z Tampy Bay previezol pohár v helikoptére. Marián Gáborík pri oslavách v roku 2014 viezol Stanley Cup na "rolbe" trenčianskeho štadiónu a priviezol ho ukázať i prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi a na Hudobný festival "Bažant Pohoda".
Do Hollywoodu priniesol Stanleyho pohár Luc Robitaille, v Bielom dome si ho mohli poťažkať prezidenti Ronald Reagan, George H. W. Bush, Bill Clinton, a George W. Bush.
Stanleyho pohár sa vo svojej histórii viackrát stratil. Už v roku 1905 chceli hokejisti Ottawy Silver Seven vyskúšať, či ho dokážu prehodiť cez Rideau Canal. Pokus im nevyšiel, ale pohár sa na druhý deň našťastie našiel. Rieka bola totiž stále zamrznutá. V roku 1906 ho zabudli hráči Montrealu Wanderers vo foto štúdiu a matka fotografa v ňom potom 2 týždne pestovala kvetiny. V roku 1907 ho manažér tímu Kenora Thistles hodil do jazera a na breh ho potom vytiahli dvaja jeho hráči.
V roku 1924 ho stratili členovia Montrealu Canadiens po tom, čo opravovali na ceste defekt. Pohár našli presne tam, kde ho zabudli. V roku 1925 si pohár privlastnili synovia manažéra Victorie Cougars Lestera Patricka a s ihlou naň vygravírovali svoje mená Lynn a Muzz.
V roku 1964 posadil Red Kelly z Toronta do pohára svojho malého syna a ten sa doň vymočil. Kelly tvrdí, že odvtedy sa vždy výborne baví, keď vidí ako zo Stanleyho pohára iní hokejisti pijú a bozkajú ho.
V roku 1987 priviezol Mark Messier z Edmontonu pohár do rodného St. Albert a nechal z neho piť viacerých fanúšikov. Pohár bol potom mierne poškodený a Mark ho nechal opraviť v miestnej autoopravovni.
V rokoch 1991 a 1993 prešiel pohár vodným testom, keď ho hodili Mario Lemieux a Patrick Roy do svojich bazénov.
V roku 1994 naplnili hráči NY Rangers pohár gaštanmi v Belmont Parku a nechali ich zjesť víťazovi derby v Kentucky – koňovi Go for Ginovi.
Štítky obsahujú mnoho chýb, podľa ktorých sa šampiónmi NHL stali aj mužstvá „Ilanders, Maple leaes či Bqstqn Bruins“. Montrealský brankár Jacques Plante je na pohári päťkrát, ale jeho meno je zakaždým uvedené nesprávne.
Momentálne je na Stanley Cupe vyrytých viac ako 2100 mien, z toho 8 žien (príbuzné šéfov klubov).
Najviac vygravírovaných mien v rámci jedného víťazstva zaznamenal v roku 1998 Detroit Red Wings (55).
Najčastejším klubovým víťazom Pohára je klub Montreal Canadiens, ktorý sa zo zisku tešil celkovo 23 krát.
Stanleyho pohár píše nesmrteľné príbehy vôle a talentu, splnených snov a výhier.
