Sedím už asi hodinu nad klávesnicou, rozmýšľajúc, ako by mohol vyzerať môj prvý článok. Na jednej strane také jednoduché, proste len začať ťukať písmenko po písmenku (- veď niečo z toho nakoniec bude), na strane druhej, chaos v myšlienkach samotnom pred-procese, lebo však, akú tému načať? A bude ten text vôbec dávať zmysel? A tak sa už hodinu viac-menej len hádam sama so sebou, pričom každá strana má svoje vlastné argumenty, prečo ne/začať.
Takže prvý odsek by sme úspešne mali. A teraz sranda bokom. Aké je to vlastne písať blogové články v roku 2026? V čase, keď človek pomaly stráca svoje ľudské myslenie a pýta sa botov aj na vymyslenie stratégie doladenia svojho časového intervalu potreby ísť na toaletu?
Neblogujem prvý krát. Aj keď, nikdy som nezverejňovala svoje články v takomto verejnom priestore a pod svojím vlastným menom. Moja blogová história siaha ešte do stredoškolských čias, kedy som objavila čaro dnes už neexistujúcej platformy blog.cz a okrem viac-menej denníkových a filozofických úvah som podľahla aj písaniu poviedok na pokračovanie. Boli to krásne časy, a hlavne veľmi podporujúca komunita rovnako naladených ľudí, s ktorými sme si zdieľali spätné väzby a rôzne spisovateľské tipy.
Bez AI. Bez dokonalej korektúry a doladenia tónu článkov "na viac priateľský"..."aby to malo lepší flow".
A napriek tomu boli v tom čase (minimálne moje) myšlienky oveľa jasnejšie. A ten lepší flow mali desaťnásobne :)
Ja len, že občas sa zamýšľam nad tým, kde to celé smeruje. Do akej miery sa ešte zachová tá ľudská niť myšlienkových pochodov. Či metafory, ktoré kedysi mali schopnosť ľudí tak vtrhnúť do ozajstného zamyslenia, nenahradia metafory generické, ktoré z toho zamyslenia naopak úplne vytrhnú. (Lebo sú ako päsť na oko).
Samozrejme, aj ja idem s dobou. A ak by to doteraz tak vyznievalo, tak nie, neodsudzujem AI úplne a viem, že veľa vecí sa v dnešnom svete dá práve vďaka nej zjednodušiť. A sama ju používam, hlavne na vyhľadávanie rôznych informácií (s rezervou). Ale možno aj vďaka tomu si uvedomujem, že čím viac sa na toto "zjednodušenie" spolieham, tým viac moje vlastné myslenie stagnuje.
A asi aj preto som teraz tu. Nechať myšlienky opäť prúdiť a dať si novú blogovú výzvu. Kto je v tom so mnou?
