Dlhú dobu som tu nebola, ani riadok nenapísala. Že prečo má to svoje dôvody. Ťažko až moc, ťažko sa mi píše o tom čo osobne prežívam, ale po včerajšku to inač nevidím. Asi je v tom to , že aj touto cestou,budem rada ak mi niekto poradí čo už len slovičkom.... Alebo ja dostanem zo seba samej to čo ma nekonečne dusí. Nie som extra odborník v písaní, ale v globale to zhrniem takto. Som rozvedená mamina, ktorá dlhší čas po rozvode, žila s deťmi sama. Pred rokom sa to zmenilo a on sa prisťahoval späť do spoločného bytu. Vydržali sme rok pod jednou strechou, máme za sebou toho až dosť. Skončilo to tým, že som sa s deťmi odsťahovala z bytu na ubytovňu. A predsa sme sa pokoja nedočkali ani teraz. V byte nám ostali veci, ktoré boli naše. Ale najviac ma bolí včerajšok v byte sme nechali naše veci. Medzi nimi bola aj gitara najmladšej dcérky a moja z dvoch silno moc osobných vecí. Gitara skončila roztrieskaná na kúsky, ďalšia vec to bola pamiatka od nebohého ocina ta skončila v kontajneri.
Keď som sama s deťmi veľa možnosti nemám, dokonca nemám ani rodičov na koho by som sa obrátila, takže verte tomu, že aj to je taka mini úľava....
