Trpaslíci hľadajú kráľovskú korunu
S Mišom so vždy dobre vychádzala, asi preto, lebo je našou rodinnou legendou. Tak, ako sa staré anglické domy chvália strašidlami už niekoľko storočí, náš byt má trpaslíka. Pripomínam, že nie je o nič horší ako ten priesvitný duch, ktorý už dávno vyšiel z módy. Nášho Miša vymyslela moja mama. Neskôr som v dákom zapratanom hračkárstve našla gumeného trpaslíka s ošúchanou čapicou a našuchorenou bradou. Vyzeral presne ako Mišo z maminých rozprávok. Rozhodla som sa Mišovi zabezpečiť pokojnú starobu v mojej skrini a dôsledne som ho chránila pred návštevami malých „slintošov“, ktorí chceli Miša obhrýzať a cmúľať mu čiapku. Nemohla som predsa dopustiť, aby stelesnenému symbolu môjho detstva ktosi ublížil! Mišo to ocenil a po rokoch, keď prišla tá správna chvíľa, rozhodol sa mamine rozprávky uviesť na správnu mieru, aby som priamo zo zdroja poznala pravdu o jeho kráľovstve!
Určite viete, že všetci slušní trpaslíci počas dňa stoja zapichnutí do zeme a usmievajú sa na záhradku. Nechajte sa však zmiasť! Myslia už na večer. Keď stmavne obloha, vykĺznu zo sadrového kabátika a spustia sa do podzemia výťahom. Musia sa vyhnúť krtkom, ktorí sa totiž radi prehryzú k výťahu, a potom sa celé rodiny malých krtkov vozia hore dole ako bláznivé. Trpaslíci sa na nich zlostia, ale iba trochu. Kamarátia sa tiež s mačkami, najmä, ak majú ligotavú fosforeskujúcu srsť a odvážne oči. Prezývajú ich Foskorky. No dosť o mačkách. Poviem to rovno. V podzemí je kráľovstvo trpaslíkov. S korunami, vládcami a kadečím ako v rozprávke. Nezabúdajme ani na ich príbuzenstvo vo vesmíre. Je dobre známe, že trpaslíci počas jesenných prázdnin, kedy je v kráľovstve povinná zábava, nasadnú na mesačnú placku a letia na planéty. Vo vesmíre ich čakajú jednoprsté, jednouché a jednooké malé potvory, inak veľmi srdečné a priateľské. Aj oni sú trpaslíkmi a nechápu, prečo našinci stoja roky v záhradkách, pred domami, alebo znevažujúco v malom kvetináči na okne. Naši trpaslíci tvrdia, že státie na mieste je užitočné, lebo môžu premýšľať a skladať pesničky. No Mišo povedal, že to iba chránia stavovskú česť rodiny pozemských trpaslíkov. Úprimne, trpaslíci by oveľa radšej lietali po lese, škriabali sa po stromoch, sedeli v tôni s fľašou limonády a leňošili. No, nechajme tieto úvahy. Pozrime sa radšej na kráľovstvo. Vzala som si práve ďalekohľad, strčila do výťahu a rozhliadla som sa. Fíha, čo tam všetko majú! Kráľovského lekára, veľkého mága a jasnovidca, nekráľovskú bedač. To sú trpaslíci, čo žobrú, povaľujú sa a bijú krtkov! Mimochodom, často sedia v žalári na dne mora a čistia more od odpadkov. Mišo priznal, že občas niektorého naničhodníka zožerie aj ryba. No väčšina trpaslíkov je usilovná. Kto by povedal, že v šedivých neforemných domcoch majú taký prepych? Krb so slnečnou žiarou, koberce utkané z teplej lávy, vankúše z morskej peny. Trpaslíci vďačia za to svojmu tajomstvu. Môžu sa totiž slobodne pohybovať z doby kamennej do stredoveku, odskočiť si potom do budúcnosti a v nedeľu sa zabaviť s mamutmi. Trpaslíci môžu všetko. V kráľovstve potom hromadia kopu užitočných vecí a pekne si to užívajú! Ej, chcela by som mať taký stroj času. Mišo ma však schladil, aby som nebola bezočivá, lebo u nich si stroj času musia trpaslíci zaslúžiť. No dobre!
Ale vlastne, aký stroj času? Sú to milióny sopečných zrniek! Ak príde tá správna chvíľa, trpaslík dostane sopečné zrnko. Ak by bol lajdák a zrnko by stratil, na ďalšie musí čakať presne dvetisíc osemsto dní. Stroj času sa teda ponáša na egyptskú pyramídu, ktorej šéfuje najvyšší Sopečník. Je to trpaslík starší ako čokoľvek iné v kráľovstve, veľmi vážený a uznávaný. Medzi nami, trpaslíci ho prezývajú „Starúšik,“ ale ozaj len medzi nami! Viem, teraz sa chcete opýtať, dokedy trpaslíci vôbec žijú. Nuž dovtedy, kým sopečné zrnko neprestane žiariť a nerozpadne sa srdcový kamienok, ktorý nosia trpaslíci v známej čiapke. Kamienok vydrží tak dlho, kým je trpaslík spravodlivý, dobrý a nezávidí.
Au, prestaň, neskáč mi tu! Prepáčte. Mišo sa mi práve vydriapal na klávesnicu, útočí mi na monitor a vraj nezlezie z tlačiarne, kým nenapíšem TOTO. Trpaslíci stratili kráľa! Teda nemyslite si, že ho zabudli kdesi v lavici po vyučovaní, ale ho vysypali pri upratovaní do smetného koša. Proste niet ho. Zmizol. Ukradol ho protivný Päťčarodej z opustenej trpaslíčej hviezdy prapodivnej galaxie. Počkajte, je to zložitejšie. Kráľ trpaslíkov mal krásnu korunu. Ametyst, topás, tyrkys, achát... Trblietavé zázračné kamienky uchmatol Päťčarodej a rozsypal ich do mnohých tisícročí. Roztrúsil kamienky, kde ho napadlo, a potom sa sám rozpustil vo vesmírnom daždi. Potrestal tak kráľa, ktorý si krátil dni iba posedávaním pred krbom a pískaním na mesačnej trúbke. Načisto zlenivel a o kráľovstvo sa nestaral. Darmo ho kráľovná Elvíra a jej deväť synov a dcér prosilo, kráľ bol zaťatý! Spamätal sa, až keď prišiel o korunu. Teraz kráľ sedí na morskej čistinke, pletie z rias svetre trpaslíčim vojakom a narieka. Kráľovstvo bez kráľa s korunou nestojí za nič! Preto sa rozhodli múdri radcovia hľadať kamienky spolu s deťmi. Vybrali sa teda do sveta ľudí. Obliekli si vestičky z ekokože, za opasok si dali nôž neviditeľnosti, liečivé podmorské bylinky, úsmev lásky a do čiapky natriasli vodné peniaze. Mišo sa k výprave pridal tiež. Nesie so sebou vzácnu knihu kráľovských múdrostí a tiež tonu sladkostí, ktorá sa zhmotní v ten správny okamih. Pravdaže sladkosti dostane to dieťa, ktoré nájde najviac stratených kamienkov z kráľovskej koruny. Ozaj, ponáhľajte sa za trpaslíkmi. Zajtra cestujú do Studenej jaskyne. Vraj prvý kamienok ohňa je práve tam. A pozor, nezabudnite si vziať teplé rukavice!
Eva Bachletová







