Ach, tá neistota Pane... tá nie je od Teba... od koho teda?
Prečo sa bojím, keď Ty stojíš pri mne, keď môžem všetok strach zložiť pred Tvoje nohy???
Tak to ťaží, mám pocit, že nedokážem dýchať, že myšlienky obsadili každý kúsok môjho tela, že srdce prestalo biť a funguje len rozum...
Diabol? Také strašné slovo...nech v Tvojom milosrdnom mene odíde, nech Ťa môžem milovať bez strachu, nech Ti môžem dať každú radosť aj smútok bez rozmýšľania.
Pane, Priateľ môj, tak veľmi Ti chcem odplatiť Tvoju nekonečnú lásku, tak veľmi túžim po tom, aby som Ťa milovala celým srdcom, aby boli všetky moje sny a plány podriadené láske k Tebe.
Chcem Ti dôverovať, som slabá...slabá ako biele páperie z púpavy...tak rýchlo ma môže vietor odfúknuť kdesi do tmy...
Slza padá dovnútra, taká tichá, priezračná, nikto ju nezbadá, iba TY a JA.
A tých sĺz už bolo veľa... Pane, dnes večer Ťa prosím, vylej tieto slzy do rieky života... nech s ňou splynú a odplávajú... nech Ťa dokážem milovať bez predsudkov, bez strachu, bez neistoty...
